miss everything. - Articles

No neons

Wed, 16 May 2012 07:35:00 +0200

V poslednom čase začali na mojej škole chodiť niektoré baby v neonových tielkach.. Včera jedna "odborníčka" skombinovala zelené neonové tielko a k tomu neonové krikľavé žlté tričko, taký ten voľnejší druh že si ho mohla nechať len na jednom ramene.. Vôbec sa ejj to nehodí, keby ste videli jej hlavu.. Tvar tej hlavy.. a prisahám že viac by sa jej hodilo niečo nekričiace.. Ale tak čo narobíte keď niekto nevie ako upútať :) Ja uprednostňujem niečo také ako na obrázku.. Možno aj kraťasy by boli riflové, alebo čierne.. áno čierne by boli :D Čo hovoríte na tento outfit, a čo by ste možno zmenili? :)

Free layout | fashion source

Tue, 15 May 2012 22:15:46 +0200

Konečne prispejem aspoň jedným slúbeným článkom, dnes som to nemala šancu stihnúť, na komp som rpišla až teraz na ehm.. 10 minút.. Takže tu je ten layout pre fashion blogy..:) Momentálne mám veľa nápadov, len si niesom istá tým menu.. :D ale to by sa doriešilo..:) Nepredpolkadám, že by si oň niekto napísal.. Ale keby niečo tak komenty.. :)

Zajtra idem do skladov, k dispozícii budem mať 50 eur... takže dúfam že to bude stačiť.. lebo čo uvidím to kúpim..:D teda ak sa mi to bude páčiť a ak to budem chcieť :) Dúfam že nájdem nejaký schopný príčesok, k mojej farbe to bude dosť ťažké.. Takže sa asi budem musieť prefarbiť.. Už je asi neskoro.. ale poraďte mi, či svetlejšie alebo tmavšie? :D Šla by som na svetlejšie, lebo tmavá sa mi zas vymyje a bude to zlé..:D Ale zas nebudem nejaká blondína.. :) Dobrú noc, dúfam že layout sa páči aspoň trochu :)

Depression again.

Mon, 14 May 2012 21:04:46 +0200

Že sa vôbec čudujem, že nový článok putuje znova do rubriky diary..

♥

Mám pocit, že to na mňa všetko padá.

Poznáte ten pocit, keď viete že môžete zachrániť priateľstvo, ale tá druhá osoba vás už odpísala..?

Práve to teraz prežívam.. Za tých pár hodín už som ochotná sa s tým zmieriť, že už nič nebude také ako predtým. A zajtra sa môže stať že dojdem, a bude všetko akoby sa nič nestalo, len ja budem divná.. áno.. tak to bolo aj dnes.. ale posledné hodiny sa ukázala pravda.

Stále mám chuť plakať.. Ešte aj preto, že kvôli týmto mojím stavom obmedzujem milovanú osobu.

Zas sa mi tlačia slzy do očí.

Nechcem ich tam, chcem niekde sama lietať. Naozaj lietať.. Chcem sa vznášať niekde nad týmito problémami a cítiť sa silná. Tak sa necítim už dosť dlho keď sa na to takto pozriem.

Som precitlivelá, bojazlivá a príliš sa mám rada na to, aby mi niekto mohol ubližovať..

Niekedy sú chvíle, kedy by som radšej necítila nič. Niekedy naozaj prichádzajú a necítim nič, iba tlak v očiach, trochu mokro, dunenie v hlave a prázdno.. A aj tak chodím úplne normálne, aj keď mám pocit, že ma práve brutálne zrazili k zemi.

Mám taký pocit, že návšteva psychologičky by mi neublížila. Možno by mi to aj pomohlo.. Naozaj pekný začiatok týždňa.. Som len zvedavá koľko tej osobe tá pretvárka vydrží..

Kedysi, keď som mohla mať tak maximálne 10 rokov, a boli sme na školskom dvore, sedela som sama na lavičke a ostatní boli spolu. Hrozný pocit. Teraz ho cítim tiež, chce sa mi plakať, ale k tomu sa dostanem až keď budem sama.

Sebavedomie je na neurčitej hranici.. Ťažko povedať či je len nízke alebo nižšie než najnižšie.

Vymotajte sa, nie je to zas až také.

Keby ste niečo potrebovali, tak si o to napíšte, či už je to poviedka alebo ja neviem čo..

Pravdepodobne tu ale končím.

Nebojte sa, nie na blogu, ale ako osobnosť. Moje ego sa rozhodlo odsťahovať sa.

Good Luck ♥

Inspiration 1.9

Sun, 13 May 2012 11:10:54 +0200

Tentokrát som sa rozhodla inovovať spôsob akým vám inspiration podám, a už to tak asi zostane..:) Animácia neskáče po jednej stotine, nemusíte sa toho báť..:D Na každý obrázok máte 4,5 sekundy..:) To je celkom dosť si myslím :) Nekopírovať! :)

Dúfam, že vás to upútalo, budem ich teraz pridávať častejšie :)

Nová klávesnica! ♥

Sat, 12 May 2012 20:32:42 +0200

Možno vám to príde divné, ale strašne sa teším, pretože nie je taká hlučná a nevynecháva niektoré písmenká a aj medzerník funguje tak ako má. Len ešte nie som zvyknutá na nej písať, je naozaj tichá :)

Ale teraz to pre vás znamená, že písať príbehy budem častejšie, lebo už ma klávesnica srať nebude..:D Ono naozaj začala tá stará fungovať poriadne až keď som sa rozpísala dlhšie.. A to vadí. Keď sa zakaždým musím vracať a opravovať chýbajúce písmenká a medzery -.-

Teraz už je ale všetko v pohodičke, takže zachvílu tu bude aj 5.časť The Key, keby niekto chcel pokračovanie. Ak ho teda chcete, napíšte si o to tu pod článok..:)

Uväznenú som pridala včera, a piata časť bude taká.. zlomová, dá sa to tak povedať :) Takže určite budete mať čo čítať, možno v stredu by to tu doobeda mohlo byť, ak vstanem skoro lebo o 11 musím byť v škole na praxi, odsedieť si tam tak dve hodinky, a potom hurá do skladov..

Pridám free layout, objednaný lay pre Bellu (♥ ja viem, dlho ti ho slubujem! :D) a ešte vám vyfotím veci z nákupov :) Konkrétne dve tričká, tenisky a kozmetické blbostičky..:) Bohužial, jednu masku na vlasy som stihla už vyminúť a vyhodiť, takže vám bude musieť stačiť tá medová..:D Ale z tej brusnicovej mám fakt úžasné vlasy! Odporúčam :)

No, už by to aj stačilo.. Ešte podotýkam že Slovensko stále vyhráva! Dnes tá druhá tretina bola naozaj skvelá! To nebolo len šťastie, ale túžba našich chalanov. Tento rok hráme naozaj skvele, a už len za to si zaslúžime postup! :)

Uväznená 4. časť

Fri, 11 May 2012 15:24:01 +0200

Keď som sa konečne zobudila, bola som celá dolámaná a zapáchala som po tej fľaši.. Bolela ma hlava a moc som si ani nepamätala prečo som si tak vypila. Keď som sa trochu prebrala otvoreným balkónom, hneď mi to začalo dochádzať.

Šla som do kúpeľne, že hodím sprchu a všetko bude znesiteľnejšie, ale podarilo sami tak spraviť si zbytočné nervy. Kúpelku okupoval mamin nový spolubývajúci. Henry absolútne znemožnil použitie zrkadla, takže už som fakt nechápala. Potrebujem vlastnú kúpeľňu..

S nenormálnou náladou som sa vybrala do záhrady za Barniem.. Môj pes sa tešil z návštevy ďalšieho človeka, isto ešte netuší, že už tu asi zostane.. Pozerala som sa oblohu a premýšlala čo bude asi ďalej. Viac-menej som sa s tým rýchlo vyrovnala, veď čas do mojej osemnástky sa pomaly kráti a našetreých peňazí na útek mám dosť..

Mala som to jasne premyslené, utečiem. To je jediná šanca.

,, Neboj Barnie, ak to bude možné zoberiem ťa tiež a budeme spolu. Nenechala by som ťa nej." povedala som to celkom nahlas, a dúfala som že som to počula len ja a Barnie. Ale počul to aj Henry.

,, Kam ho chceš zobrať?" a je to tu, bude malér..

,,Na prechádzku" rýchlo som si to vymyslela, no nevedela som či to bola dôveryhodná výhovorka.

Henry na mňa asi ešte pozeral, no ja som tupo čumela do zeme.. Je to môj strýko, mala by som ho mať vlastne rada. Ale to sa nedá, keď teraz pachtluje s mamou. To už je pre mňa niečo menej ako strýko, a pre mamu asi oveľa viac ako len otcov brat. Na mysli sa mi teraz pretáčala jediná otázka. Je pre mamu viac ako otec?

Bola som zase dezorientovaná.. Najradšej by som si vypila ďalšiu flašku. Ale sama nie, chce to spoločnosť.

Otočila som sa na päte, že sa pôjdem osprchovať keď prehovoril.

,,Prepáč že som ti obsadil sprchu, dúfam, že sa nehneváš že som tu. Mám tvoju mamu rád, no nedovolím si tvrdiť že by to bol nejaký trvalý vzťah. Len nechcem, aby si mala depky keď nemusíš."

Otočila som sa späť. Pozrela som na neho. Mal zelené oči.

Čierne vlasy. Predstavovala som si vňom otca. Otec mal asi sivé oči, možno tak ako mám ja. Občas sa mi ale sfarbujú do zelena, keď som šťastná, naozaj šťastná. Neachádzala som odvahu sa spýtať to množstvo vecí, ktoré mi sťažovali myslenie a teraz aj dýchanie. Oči sa mi plnili slzami a mala som čo robiť aby som to nedala najavo. Zrazu som si kýchla.

,, Pardon, alergia. Myslím, že sa ešte budeme mať o čom porozprávať. Ale teraz už idem."

Nechala som ho tam s Barniem. Cítila somsapri ňom ako pri otcovi, ako pri niekom trochu vzdialenom ale predsa dôvernom. Tieto pocity sa mi však zdali nefér k otcovi. Mala som toško otázok, že odpovede by zabrali asi sériu románov a tie otázky minimále dve veľké plátna. Šla som teda malovať.

Prečo ma radšej nepotratila?! Mala som nervy že vôbec žijem. Na papieri ostala len neidentifikovateľná muchlaica farieb a moje ruky boi špinavé. Šla som sa konečne osprchovať a nič som nejedla. Povedala som si že vlastne ani nebudem, nepotrebujem aby ma už živila.

Upravila som sa trochu a oznámila som papierikom že idem von. Hľadala som ešte mobil, ktorý netuším kde skončil na tichom móde. Kým som ho našla, počula som klopanie na dvere. Mama neklope, to bude asi Henry.

A aj bol, povedal že mám návštevu ale ešte sa pýtal na ten papierik. Povedala som že idema tú prechádzku.

Pri dverách ma čakala Em. Červené vlasy po pás sa jej len tak vlnili a usmievala sa na mňa svojimi s takmer zlatými očami. Bolo vidno ako jej prospel ten tatranský vzduch. Objali sme sa a hneď sme vybehli ku mne do izby.

,, Ani som nevedela že si späť!" naozaj som sa tešila, že už sú tu obe moje naj kamarátky, len ešte chýbala Shei.

,, Veď som ti písala aj volala, len som sa nedočkala odpovedí!" vôbec sa nehnevala, naopak smiala sa. Keby sa hnevala,tak by za mnou osobne neprišla.

,, No vieš, teraz som našla mobil.. a vlastne sa mi teraz moc nechce hovoriť ot om, prečo som ho musela hľadať."

,,Aha, chápem. Tak mi aspoň povec čo je to za fešáka čo mi otvoril."

,, Nopráve o tom y som pomlčala, ale dobre, je to môj strýko. Otcov brat, ktorý terazjes mojou mamou." nevyhcádzala soz údivu, že som to dokázala povedať tak bez problémov.

Ani Em nevychádzala z údivu, leoa bsolútne netušila čo povedať.

akoniec z nej vyšlo len: ,, mali by sme si ísť dakam užiť, kým nieje moc tma, a potom tam zostať kým tá tma prejde.."

To bolo jej. A vlastne mi čítala myšlienky. Zrejme pochopila o čo tu ide, a pochopila aj prečo som nevedela nájsť mobil. Mám to ja teda šťastie, že jedna kamarátka vždy povie niečo užitočé a k veci, a tá druhá mi vždy asi číta naápady.. Obe akoby boli moje spriaznené duše v týchto ťažkých časoch.

,, A zastavíme sa aj po Shei." Myslela na všetkých a na všetko, boli sme pripravené odísť, keď tu sa v Henrym zrodil nápad ísť s nami.

Môj vnútorný hlas mi nahováral že by to nebol zlý nápad, no nechela som to.

,,Prepáč, ale ideme babskú jazdu, tak možno nabudúce." Em sa okažite vynašla a hodila na Henryho milý úsmev. Až teraz som si všimla že Henry je pre mamu fakt primladý...

Zastavili sme sa po Shei a sadli sme a bus smerom do centra. Zastavili sme sa v nejakých tých obchodoch a kúpili sme si rovnaké tričká, v ktorých sme sa vybrali potom do podniku.

Bolo tam celkom veselo a ani nie tak plno. V rovnakých tričkách sme vyzerali fakt ako nerozlučná trojka. Asi tak dva stoly od toho nášho sedeli štyria kamaráti...

Jeden zelenooký lonďák na mňa stále pozeral... Snažila som sa to ignorovať. Keď sa priblížili tak sa to už naozaj nedalo.. Počuli sme ako medzi imipreieha rozhovor.. no v cudzej reči.. Po pár minútach nápadého počúvania sme s babami rozlúštili v tých slovách angličtinu.. Môj najneoblúbenejší predmet. Nikdy mi nešla, za to fyzika,chémia a takéto blbosti áno..

Šla som na toalety, čakala som či sa tam niekto ozve, ale bolo tam úplne prázdno.. Pozerala som na seba do zrkadla a trochu si upravovala moju skoro čiernu ofinu. Linky sa mi ešte nestihli rozmazať, z čoho som bola prekvapená lebo sa mi vždy zvykli rozmazať.. Prešla som tri kroky dozadu, a pozerala som na seba z dialky.

Niečo mi na mne nesedelo. Netušila som čím to je. Pozrela som na svoje oči. V ľadovej sivej sa odrážala modrá.. jemnučký odtieň. Takto moje oči vyzerajú keď som smutná.. Kašlala som na to, nepokazím si kvôli nej zábavu.

Keď som sa vrátila, v klube už bolo plno. Usmiala som sa a zatrielila k nášmu stolu, ale baby boli na parkete. Chvílu by mi trvalo kým by som ich tam našla, tak som sa len posadila k stolu a čakala kým príde aspoň jedna z nich.

Stôl o dva rady ďalej bol prázdny.. Obzrela som sa či niekde neuvidím toho blonďáka, ale nič.

Moja nálada klesala pod bod mrazu.

Ak je to američan, môj útek bude jednoduchší...

Hlavou mi prúdili tie isté myšlienky. Skoro všetky súviseli s útekom. Asi som musela vyzerať čudne, pretože keď sa baby vrátili tak na mňa kukali že či plačem. Em sa držala za ruku s jedným chalanom ktorý tam bol asi s tým zelenookým špehovačom.. chcela som vedieť odkiaľ ma teraz špehuje.. Ak teda..

Em šla tancovať s jej novým objavom, a koečne som sa mohla niekomu vyrozprávať a nedusiť to v sebe.. Shei ma však po niekoľkých vetách stopla.

S: ,, Ako chceš utiecť?"

R: ,, Je to jedoduché.. Počkám kým mama odíde a budem sama, všetko potrebné si zbalím dopredu, už len nájsť niekoho kto ma odvezie preč."

Hovorila som ako psychoš.. Shei nevychádzala z údivu.. Vedela som že sa o mňa bude báť.

Po cvhíľke ticha ukázala smerom na bar. Zo stoličky mi kýval blonďák, stolička vedľa neho bola prázdna, no držal na nej ruku.

,, Veľa šťastiaaa..." Shei odišla za Em a jej objavom, kde stál pravdepodobne aj Sheiin nový objav. Cestou za nimi sa strašne smiala.

Vykročila som za svojim cieľom a modlila som sa aby sa mi nepodlomili kolená. Zblízka bol ešte krajší.

,, Ahoj, ja som Cam" povedal a odhalil svoj úsmev. Už od tejto chvíle som z neho nespúšťala oči. Počkať? nebol cudzinec?

,, Renee" mal naozaj krásne zelené oči ,, myslela som že si cudzinec."

Pozrel na mňa akoby som bola už pripitá..

,, To sa ti podarilo" zobral to ako srandu..našťastie ,, môžem ťa za to pozvať na pohárik?"

Nemohla som odolať... Občas som si myslela že sa tam naňho asi vrhem, ale asi by spadol tak som sa toho musela vzdať.

,, Práve hrajú moju obľúbenú pesničku" vypadlo zo mňa.

,, Nie, to je moja obľúbená pesnička a ideme tancovať." Ako povedal, tak aj bolo.

Až na tú pesničku. Je zaujímavé že za jeden večer sa dokážem do niekoho tak strašne zabuchnúť a máme už aj obľúbenú pesničku.

Hudba hrala rýchlo a poriadne sme to roztočili, ale s pitím už som toho mala dosť, už som vypila veľa za krátky čas.

Farebné svetielka zhasli, hudba prestala hrať a všade bolo pološero. Ľudia sa začínali strácať pod hrubou vrstvou pary. Zapli sa biele malé svetlá ktoré nám uľahčili videnie. Objala som Cama,začala hrať pomalá hudba a on ma hladkal po chrbáte. Myslela som že od šťastia ho asi rozmačkám, aj keď mám o dosť menej sily ako on a som menšia a jemnejšia. Oprela som si hlavu o jeho rameno, a on to hneď využil. Odhrnul mi vlasy z krku a vdychoval moju vôňu. Netrvalo dlho a začal ma bozkávať na krku. Neostávalo mi iné, ako mu to vrátiť keď začal kúsať.

Jeho pravá ruka našla moju tvár. Zdvihol moju hlavu k svojim perám a druhou si ma k sebe pritisol ešte viac. Cítila som ako naše srdcia bijú rovnako, ako sa nám prerýva dych, ako sa k sebe približujeme.

,, Myslím, že som sa zamiloval "

Povedal a potom sme sa dlho bozkávali a stáli uprostred plochy plnej tancujúcich ľudí.

- - - - - - - - - - - - - - -

Páčilo sa vám? :)

Čo myslíte,bude Ren s Camom?

Prepáčte mi tú aktivitu..

Wed, 09 May 2012 19:31:07 +0200

Teda "aktivitu". Po období kedy s pridávaním nemám problém musí občas nastať aj taká menšia, neohlásená pauza.. Nie, nepozastavujem ani nič podobné.. len neviem čo tu ďalej robiť..:D Aj to sa občas stane, no v poslednom čase akosi často.

Mám hotový jeden free layout na tému fashion, a rozrobenú jednu objednávku, na denníčkový štýl, také niečo ako mám ja.. Len problém je to, že sa mi nedarí, a furt mi na ňom niečo vadí..:D A samozrejme že ho nechcem odfláknuť :) Preto už som ho spravila asi po tretí krát.. ale to sa jednoducho nedá.. :) Takže si na neho nájdem čas možno zajtra.. Fakt neviem kedy! :/

Ďalšia vec je, že sa vás chcem opýtať, čo by ste tu uvítali, teda čo by ste radi komentovali a čítali..:) Už môžete rátať so 4. časťou Uväznenej... a takisto pribudne zachvílu aj TK - 5. diel :) aspoň pre niektorých, ktorých to ešte neomrzelo :) Určite ich potom nájdete v menu, na obvyklom mieste :)

Na komenty odpíšem asi až večer, teraz sa musím ísť padať učiť..:/ Prajem vám pekný deň :) No skôr už večer..:D Ešte by so dodala, že som moc moc rada, že Slovensko vyhralo už dva zápasy.. a že máme aspoň tých 6 bodov..:)

Extravagant experiment

Mon, 07 May 2012 13:12:58 +0200

Dávno som sem nič nepridala, ako tak do tejto rubriky, tak ani na blog..:) Ale je to moja vec.. Viacerí sa dožadujú 4.časti uväznenej, nebojte, bude. :) Len neviem kedy presne.. možno už zajtra doobeda, kedže neplánujem spať doma.. :) Ale, pšt..:D Rodičia sa to dozvedia ako poslední, to mi verte.. Ja len dúfam, že to výjde..:) Tento víkend mi s D. nevyšiel tak ako sme chceli.. a nejdem k nej ani dnes..:/ Ale vynahradíme si to inak, tento víkend bude dvojča preč, v Londýne..:/ ale má to aspoň tú jednu výhodu, že D. bude môcť u mňa spať. len musím riadne upratať :)

Sem som vám prišla hodiť takú jednu fotku..:D Strašne som chcela tretiu dierku v uchu..:) Najprv som si dala spraviť len jednu, že to úplne stačí..:) Ale teraz som ju chcela, a mám ju!.. Robila som si ju po domácky zicherkou... Najhrubšou akú som len našla..:D Všetko som vydezinfikovala, ale trebalo trochu ignorovať pud sebazáchovy a prah mojej bolesti.. Ktorý je pri depilovaní vysoký, takže ma to nebolí.. Ale pri tomto? ešte keď sa mám sama "prepichnúť" ? :DD To nešlo inak.. zavrela som oči a pichla to tam.. Ale nebolo to zrovna jednoduché.. :D Trebalo preraziť nejaké tie vrstvy kože, hlavne tá posledná bola úplne hnusná..:D Dezinfikujem to alpou a tou vecou čo mám na piercing, keďže mám podozrenie že som si prepichla chrupavku...:D

Totiž, keď som vyťahovala tú zicherku, vzadu sa to "zavrelo" no proste som nevedela nájsť východ.. Dosť to bolelo.. ale to ma nezaujímalo..:) Nakoniec som to prepichla ešte dvakrát zicherkou, ale stále nič. Tak som tam nakoniec prepichla náušnicu a bolo... Radšej vám sem dám obrázok, lebo poniektorí už majú asi nervy..:D Perex ;)

Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, ale mobil je len mobil :)

My first animation

Fri, 04 May 2012 19:26:00 +0200

Aby bolo jasné, animácia je z mojich fotiek. Podotýkam že z docela starých, ešte som bola redhead, ale to tam neuvidíte .. novlastne vidíte, že to tam nevidíte, takže vám nemusím hovoriť že tam tam neuvidíte keď to tam vidíte. Vymotali ste sa z tej vety? :D nebudem už zlá, nebudem vám tu písať také blbosti aby vašim očiam a mozgu nebolo zle..:D Radšej tu dám tú animáciu, kopírovanie asi neprichádza do úvahy..:D

Dúfam, že sa ma nikto nezlakol :D A inak je to odfotené deň pred mojimi "slávnymi" imatrikulačkami..:D Skúšala som nejaké tiene, ktoré mi nevyšli, a preto radšej takéto úprava..:D Ani tam nevidno že som redhead :/ Veď je to fialové.. Zase sa dostávam k tej krkolomnej vete.. Áno, vidíte, že nevidíte...bla bla.. :D :) ♥

Inspiration 1.8

Fri, 04 May 2012 14:56:24 +0200

Po trochu dlhšej dobe pridávam opäť inspiration, kde zrejme je z čoho si vybrať ak nechcete práve plesové šaty.. :) Keby sa to dalo, určite by som si odtiaľto zobrala tú kabelku, všetky gate, asi dve tričká (batman a to úplne vpravo) a určite aj tie druhé boty :) Takže by som mala fakt pokoj s nákupmi. Keď si po veľmi dlhej dobe upracete skriňu, zistíte že máte veľa vecí ale že chcete nakupovať, tak je to dosť na zbláznenie..:D Mala by som vyhádzať jednu poličku bordelu, ktorú vlastne ani neupratujem, rozdeliť si svoje veci na dve časti a ukázať rodičom poloprázdnu skriňu a že chcem ísť nakupovať..:D Nič iné by asi nezabralo..:D

Niektorí z vás asi nechápu...

Wed, 02 May 2012 20:06:29 +0200

Pamätá si niektoré z affiliates na 2. pravidlo?? Zrejme dvoje z vás nie.. V jednom prípade to ešte odpustím, lebo s Veve si rozumiem a už som si ju aj obľúbila, ale aj tak nechcem aby sa to opakovalo. Nepodpisujte to keď si to neprečítate.. za každým pravidlom som dala aj skrátený význam, stačí vám prečítať to.. Fakt ako ma to teraz zarazilo, Leijla. Hlas som ti dala, ale nabudúce už nedám, a ak sa to ešte raz zopakuje tak ťa zmažem. Affiliate si ešte krátko, človek by čakal trochu iný prístup. Aby som si ťa všimla alebo čo nemusíš ešte porušovať pravidlá.. Rozmýšlam že vaše komenty odtial zmažem ( z pravidiel) a ak si to fakt neprečítate aspoň v skratke tak sorry..

Ako fakt nemám nervy.. Sme affiliates, to znamená, že si to u vás nájdem, ak to tam bude. A ak chcete byť v zozname a ste noví, tak nebudete robiť takéto naprieky, len kvôli jednému hlasu. Skôr či neskôr by ste ho odomňa aj tak dostali...

Len toľko som chcela. Naozaj ma nepokúšajte, lebo aj trpezlivosť má svoje hranice.. Dúfam, že si to prečítali aj ostatné affiliates, zrejme tu znova budem musieť urobiť nejaké kruté pretriedenie.. Pretože niektorí sú naozaj neaktívni, zrovna tie affiliates, s ktorými som si dosť dobre rozumela..

Na dnes je to všetko, pekný večer prajem.

Visitors 11

Tue, 01 May 2012 19:17:00 +0200

Navstevnost za minuly tyden (23.4. 2012 - 29.4. 2012) je:
Pondeli: 19
Utery: 27
Streda: 29
Ctvrtek: 23
Patek: 30
Sobota: 26
Nedele: 42

Celkem: 196

Uväznená 3. časť

Tue, 01 May 2012 08:32:00 +0200

Zobudila som sa trochu predčasne, vlastne oveľa skôr ako včera. Sheila určite ešte spí. A bude ešte minimálne 4 hodiny..

Keď som si zháňala čo-to na jedenie bolo takmer 6 hodín ráno. Za 11 minút. Super, dnes by mala dojsť mama aj stým neznámym, mnou nevítaným hosťom. Už len pri pomyslení na to som sa zožierala zvnútra.

V chladničke som našla poslednú krabicu mlieka a v skrinke nejaké tie cereálie. Pohodlne som sa tresla na sedačku, nohy vyložené na stole a pokojne som si vychutnávala raňajky. Nemôže tam ostať dlhšie? Tak mi je bez nej dobre..

Telku som ani nezapla. Po raňajkách som trochu upratovala, aby sa nemala na čo sťažovať, obliekla som sa a vybehla do obchodu. Bolo aj na čase minúť niečo z tých neodložených 25 eur. Kúpila som iba základné veci a v malom množstve, nech si veľké nákupy vláči autom. Nie som predsa otrok, fakt mi stačí že upratujem celý dom.

Z nákupu mi ostalo necelých 8 eur, naozaj som sa neobťažovala kupovať jej tie sprostosti proti vráskam alebo obľúbenú čokoládu. Miesto toho som si okrem mlieka, masla, cereálií, pečiva a džúsu kúpila niečo pre seba.. No čo, bolo strašné teplo, zmrzlina vtedy pomáha. Odniesla som to všetko domov, odložila veci na svoje miesto a šla som drhnúť kúpelku.

Keď som dodrhla, bolo osem hodín. Neuveriteľné ako ten čas pomaly letí. Sheila určite ešte spala, tak som len driemala v záhrade.. Polovica džúsu v čudu. Už od rána nechutne pieklo ... Keby k nám dnes nemal dojsť nejaký tajtrlík pozvem Shei k bazénu.. A možno to bude tajtrlíčka.. Čo ja viem?

Nechcela som sa zamýšlať nad takými prkotinami. Zbytočne som nad tým len mrhala energiou. Za takú hodinku mi došla sms od Shei. Už je tu. Strašne som sa tešila, že sme opäť spolu a že si mám s kým pokecať. Vstala o hodinu skôr ako som tipovala.. Asi sa jej dobre spalo.

Keď som otvorila dvere, predomnou stála vysoká opálená baba s vlasmi trochu pod plecia svetlo hnedej farby. Shei mala na sebe biele šaty a na nohách žabky. Ideálne oblečenie vzhľadom na toto počasie. Privítali sme sa, zobrali sme si k bazénu pitie a jedlo a hneď nám bolo veselšie. Konečne som sa vyrozprávala a posťažovala.

,, ... a chce sem niekoho doniesť nejakú návštevu. Ja to asi neprežijem." sťažovala som sa.

,, Ale zlato to prežiješ, zavrieš sa do izby a budeme volať, jasné?" Shei mala na toto talent. Vždy vedela čo má povedať.

Odišla tesne predtým ako došla mama aj s nevítaným hosťom.

,, Zdravím!" pozdravila som mierne znechutene mamu a nevítaného hosťa.

Nevítaný hosť bol muž, pomerne vysoký, mal svetlé vlasy a bol dosť opálený. Oči mu zakrývali gýčové slnečné okuliare, s ktorými pôsobil ako starý úchyl, hoci bol celkom mladý. Teda na svoj vek vyzeral dobre.. Možno o rok starší ako mama.. zase si niekoho splašila. Tipujem že ani nevie jeho pravé meno. Vypadá ako cudzinec.

,, Ahoj zlatíčko!" mama sa tak so mnou nikdy nezdravila, vrhla sa na mňa ako na nové výhodné akcie v podnikaní. Koľko pretvarovania sa. Musela som to ale vydržať a nerobiť scénky pred hosťom.

,, Ahoj Renee." takže cudzinec hovorí našou rečou a bez prízvuku, to znamená že to nie je cudzinec.

Posadili sme sa (skôr iba oni) do obývačky, mama pustila film a ja som zatiaľ skočila do kuchyne po nejaké občerstvenie. So Shei sme skoro všetko zožrali. Ostali tam ale nejaké belgické čokoládky a pistácie. Zobrala som teda to.

Odniesla som to do obývačky, popriala som dobrú chuť a zakrádala som sa do svojej izby, zavolať Shei. Neúspešne. Mama ma videla a spýtala sa, že kam idem, že mám ostať. Tak som sa len vyhovorila a vrátila som sa späť. Bohužial.

Pozerali sme rodinnú komédiu tak som sa aspoň nemusela zapájať do prebiehajúcej tichej debaty mamy a toho chlapa. Boh vie kto to je a odkial ho pozná. Odbehla som si do izby napísať Shei, že ma tam násilne nútia pozerať s nimi film. Shei sa smiala, keď sa dozvedela že ide o rodinnú komédiu. Aj ja som sa vlastne smiala.

Keď som zišla do obývačky, bolo tam ticho. Film už asi skončil, to bolo prvé čo som si pomyslela.

,, Renee, poď sem k nám. Sadni si." tak som si teda sadla.

Mama a ten chlap sedeli príliš blízko seba. Nepáčilo sa mi to, že si vodí domov kade-koho.

,, Toto je Henry, môj bývalý priateľ. Dávame sa opäť dokopy." mama žiarila ako slnko a ja som myslela že dostanem infarkt.

Ak tu bude bývať, asi sa zbláznim. Bola som ticho a čakala som že ešte niečo povie.. Ale bolo ticho.

Otočila som sa na päte, že idem preč oznámiť túto zlú správu Shei.

,, Počkaj Renee.." ten cudzinec prehovoril (dobre, nie je to cudzinec) ,, mala by si ešte niečo vedieť."

Zase som sa otočila smerom k nim. Občas sa takto cítim ako glóbus keď sa s ním hrá nejaký idiot.

,, Dobre, tak teda.." rozmýšlala som čo sa spýtať ,, ..kedy ste spolu boli naposledy?"

,, To bolo veľmi dávno, ešte si nebola na svete zlatko." mama sa pripojila, ale znela trochu neisto.

Pred mojím narodením.. Otca nepoznám.. Ale zdá sa mi že tento chlap je na to primladý a ani sa nepodobáme.

Henry chcel opäť niečo povedať, tak som počúvala.

,, Mala by si vedieť, že môj brat" čo s tým má jeho brat? koho zaujíma jeho brat?? ,, ..že môj brat bol tvoj otec."

Dostala som šok. Je toto možné? Čo mám z toho bazénu úpal? Nespím náhodou ešte? Nespím.

Cestou po schodoch som sa potkla. Noha ma bolela, ale šprintovala som do izby a zamkla som sa.

Dojde si sem nejaký Henry-cudzinec a povie, že jeho brat je môj otec... Nechápala som absolútne nič, ani farbu na stene. To zahýbala otcovi s jeho bratom aj keď už bola tehotná? Alebo zahýbala s otcovím bratom otcovi a výsledok tej nevery som ja?

Zase som mala plnú hlavu otázok.. To nestačí že sa mi matka nevenuje, nakoniec sa musím dozvedieť že som polosirota a že som vlastne iba náhodné decko, ktoré doteraz nikto nechce. Mala som dosť. Z tajnej skrýše som vytiahla maminu whiskey a pár krát som sa z nej napila.

Sadla som si na mini balkón v mojej izbe a pozerala som sa na hviezdy. Plakala som a hlavou sa mi preháňali strašné myšlienky. Zdalo sa mi že všetko končí. Zavrela som oči a dýchala ten trpký vzduch. Akoby cítil so mnou. Keby som bola o niečo triezvejšia, vedela by som že to bol len závan alkoholu z mojich úst.

Teraz tu určite zostane, počkajú kým budem mať 18 a vyrazia ma preč, lebo budú chcieť mať vlastný život bez takých ako ja. Bez tých čo sú navyše.

Dovliekla som sa na posteľ a takmer okamžite som zaspala. Moje zaspávanie však sprevádzali slzy a diivné pocity. Ani opísať sa to nedá. Toto treba zažiť.. Je toho už naozaj priveľa. 18. narodeniny oslávim asi o dva mesiace..

Rozmýšlala som ako psychopat, jednoznačne som potrebovala spánok, ale nedalo sa mi zaspať. Počula som klopanie na dvere.. Jednoducho som vstala z postele a priblížila sa k nim. Keď som začula mamin hlas, kopla som do dverí tou nebolavou nohou... Myslím že pochopila že ma má nechať.

Okrem toho že je to ignorantská suka je ešte aj štetka.. Vďaka bohu že som úplne iná ako ona. Len je to škoda, že otec už tu nie je.

Chcela som vedieť ako sa volal, ako zomrel a či vôbec vedel, že prídem na svet a že mi tu bude chýbať. Určite to nebola taká hnusná povaha ako mama. Plakala som ešte viac. Som celá po ňom. Určite je to tak.

Zaspala som asi o tretej ráno a konečne som sa odrážala od zeme vo vlastnej fantázií..

Free layout | Demi Lovato

Mon, 30 Apr 2012 23:29:03 +0200

Narýchlo som spravila vo photoshope tento free layout, farebný náhľad pribudne o niečo neskôr lebo teraz sa mi už nechce :) Kto by oň mal záujem nech napíše do komentov a dohodneme sa :) Mám ho uložený aj v psd takže keby niečo, dá sa to ešte aj zmeniť :) Dobrú noc prajem ;) a ďakujem za dnešnú návštevu, je fakt super :)

Mel

Your Style - "vyhodnotenie"

Mon, 30 Apr 2012 20:12:40 +0200

Konečne som si našla čas vyrobiť tie vaše výtvory. Ak si ešte pamätáte, bola tu taká minisúťaž. Aby to nebolo len o tom že vyrobím prvé tri outfity, vybrala som si ešte jeden, ktorý ma zaujal a všetky štyri zúčastnené dostanú reklamu na týždeň :)

Takže tu je hneď prvý výtvor od Veve (http://nice-looking.blog.cz)

Ďalší je od Anný Donůtkovej (http://annydonutkova.blog.cz)

Outfit od Nejby* (http://segmento.blog.cz)

A posledný outfit, ktorý som si vybrala spomedzi toho množstva je od Lyanelle* (http://ockofilous.blog.cz)

Reklamy si nájdete v menu pod popiskom reclams.

Keď ty si, a ja nie.

Mon, 30 Apr 2012 12:00:00 +0200

Šťastný. To je jedno slovo, ktoré ťa práve charakterizuje. Zatiaľ čo ja klamem samu seba, že mi tak veľmi nechýbaš a že ti to prajem, byť s nimi. Ťažko sa to píše a ťažšie hovorí. A najťažšie je povedať to tak, aby to nebolo poznať. Aby nebolo poznať že mám slzy na krajíčku. Už dlhšiu dobu mám pocit, že to ide s nami dolu vodou. V noci nespím. Áno, práve som použila notoricky známu vetu, ktorú ľudia berú ako metaforu. Ale teraz neklamem. Skús niekedy zvážiť, či ma neraníš, kým mi niečo povieš. Možno máš pocit, že to čo robíš je správne. Výsledok sú však úplne nesprávne veci.

Znova som bola celý deň doma a sedela za kompom. Občas (po hodinkách) som sa však musela odpútať niečím iným, asi by som sa zbláznila. Toto tvoje ignorovanie má aspoň jednu výhodu. Mám čas sa o seba postarať. Peelingy a masky na tvár ma už prestávajú baviť. Začínam mať nedostatok voľnosti, a to som sama.

Nie som ako ty. Nemám byť s kým vonku. Kamarátky bývajú tak trochu ďaleko. Na facebook už nevkročím, nebudem vypisovať sprosté statusy ako mi je z teba zle, a akoby som ťa najradšej poslala do riti. Nechcem aby sa ma niekto niečo pýtal.

Čo ti je? Čo sa stalo? Prečo si stále ticho? Prečo plačeš?

Už teraz mám toho pokrk a to ešte nezačala škola. Posledné dni prázdnin a ja som úplne niekde... Nie na dne. Dokonca pod dnom. Myslela som si, že to sa už ani nedá. Ale dá. Pri tebe hej.

Tak by ma zaujímalo čo teraz robíš. Či si na mňa aspoň spomenieš, alebo či sa len smeješ s kamarátmi. Veď celé leto sme spolu boli. Nie je možné aby si na mňa len tak zabudol. Na všetky tie momenty kedy sme sa spolu smiali. Kedy som si prezerala tvoje modré oči a ty tie moje zelené.

Asi by som si mala dávať pozor na koho sa pozerám. Či mi neprinesie niekto smolu ako ty. Mala by som zabudnúť tak ako si to urobil ty. Zabudnúť na všetko, stlačiť imaginárne tlačidlo s nápisom reštart a zobudiť sa pred letom. Neurobiť tú chybu. Nepozrieť sa do modrých očí, neusmiať sa na teba.

Dalo sa to vôbec?

Spomínala som skoro celý deň. Okrem obedu a večere som z izby nevyšla.. Skoro každú polhodinu som kontrolovala mobil, ale zbytočne. Žiadna odpoveď na moju správu. Asi by som sa naozaj mala vzdať.

Nájsť šťastie niekde inde. Také šťastie, ktoré by mi pomohlo rýchlejšie a bezbolestne zabudnúť. Raz niekto taký možno príde, ale teraz je aktuálna len moja bolesť a beznádej. Vlastne už som aj prestala veriť, že by sme to mohli nejako obnoviť. Stále nechápem kde sa to zlomilo. Čo sa to porobilo. Kde nastala chyba. Do dnes netuším..

Potrebovala som čerstvý vzduch. Ani som si to neuvedomila, ale už ubehli tri dni čo som nevychádzala z izby. Raňajky žiadne, veď som sa zobúdzala na obed. No a na obed iba čokoládu a nejaký malý muffin a kávu. Večera sa skladala z ovocia a jogurtu. Poriadne som schudla.. Možno by som sa ti teraz páčila viac.

Trošku som skrášlila svoje zelené oči špirálou a šla som sa prejsť do mesta. Vonku bolo príjemne, teplo sprevádzal prvý jesenný vánok. Milujem takéto počasie. Konečne som mala čas sa trochu odreágovať a moja pleť dokonale dýchala ten večerný vzduch. Vlastne s ami to celé oplatilo byť bez teba.. Konečne nemám problém s vlasmi, s pleťou a dokonca aj nechty nemám polámané.

Sadla som si do parku k fontáne a vytiahla knihu. Knihu, ktorú som prečítala už niekoľko krát ale v poslednom čase som na to vôbec nemala čas. Teraz už mám čas. Mám všetko čo potrebujem, okrem teba. Možno znova klamem samu seba, ale nechýbaš mi. Nebudem ti volať...

Volať?

Dočítala som kapitolu, potom ďalšiu a ďalšiu. Dostala som sa do polovice knihy za necelé dve hodiny. To nie je zlé.

Už sa poriadne zotmelo, ale neprekážalo mi to. Do knihy by som sa už ale pozerať nemala, veď by som tam ani nevidela. Schválne som sa pozrela na mobil.

Máte jednu novú správu od Jason

Keby sa mi tak pohodlne nesedelo určite už bežím. Počkať. Bežím kam? Ešte som si neprečítala tú správu.

Ahoj Jenn, prepáč že som sa ti neozval ale Nick ma pozval na jednu víkendovú párty, nemohol som odmietnuť. Dúfam, že sa nehneváš a že si nájdeš čas ak nič nemáš. Sľubujem že už budem do konca leta už len s tebou. Mimochodom, obzri sa dozadu.

Obzrela som sa. Stál tam Jason a podozrievavo sa usmieval. Bol vzdialený asi takých 20 metrov a približoval sa. Jednou rukou pchal mobil do vrecka a druhú mal za chrbtom. Čo tam asi má? Priblížil sa ešte bližšie a v oboch rukách predomnou držal ružu. Krvavo červenú. Také mám najradšej. Len neviem či to bude stačiť. Už som bola pripravená zabudnúť a teraz takýto šok. Naozaj netuším ako sa bude táto situácia vyvíjať.

,, Ahoj " prehovoril prvý, ale ja som bola stále ticho a pozerala som na neho ako na zjavenie.

,, Je mi to ľúto ak si mala kvôli mne nervy " pokračoval ,, už sa to nebude opakovať, môžeš mi veriť. Už chcem čas tráviť iba s tebou. Veľmi si mi chýbala."

Stále som na neho len nechápavo pozerala až kým ma nechytil za ruku. Odtrhla som sa od neho.

,, Ak si myslíš, že to boli len nervy. Vôbec som nemala nervy. Myslela som si, že už máš za mňa náhradu, nechápala som čo sa stalo. Ani po tej tvojej úchvatnej sms tomu nechápem." trochu som sa rozbehla.

Pozeral na mňa akoby nevedel čo má povedať. Potom striedavo pozrel na kvet a na mňa. Nakoniec si ku mne prisadol, ale nelepil sa na mňa ako zvyčajne. Udržoval si odstup akoby som bola nejaká úplne neznáma osoba.

,, Ty už niekoho máš Jenn? " spýtal sa ma to veľmi vážne. Ale nechápala som ako ho to mohlo napadnúť.

,, Pripadám ti, že mám? " naschvál som ho naťahovala, aby sa aj on trochu zapotil, ale ani zďaleka by to nemalo takú silu ako tie tri dni.

,, No vyzeráš.... že možno áno. Neviem v čom ale pripadáš mi iná. " všimol si to, ale nevšimol si to presne, takže mu na mne asi nezáležalo, ale všimol si to.. To je hlavné.

,, No, aby som bola úprimná, asi tri dni som kvôli tebe poriadne nejedla. Strašne som sa nudila tak som sa po domácky skrášlovala.. A vlasy, áno prefarbila som sa o stupeň tmavšie ako inokedy. To je celé. Nikoho nemám. A keby som nedostala tú tvoju sms tak by som bola v tom že ani nemám." konečne som bola úprimná aj k sebe samej..

Zrazu bolo všetko iné. Úprimne som sa smiala, rozprávali sme sa bez prestávok. Jednoducho bolo všetko ako predtým. Len jedna vec mi nesedela. Ako ma našiel?

Bolo by mi to vlastne jedno, nepýtala som sa. Bola som rada, že je zase pri mne a tak to aj zostalo. Bohužial len dokonca prázdnin. Potom to bolo opäť také zlé a nakoniec to aj veľmi rýchlo skončilo.

Teraz som nezadaná a prospieva mi to. Starám sa o seba ešte viac a nepotrebujem riešiť žiadnych sukničkárov. Áno, presne tak. Rozišli sme sa lebo si našiel náhradnu predčasne. Ale už je to zamnou a nepotrebujem to ďalej rozoberať.

Prajem mu to. (no znova klamem samu seba)

KONIEC

Tento príbeh bola jednorázovka, trochu primiešaná mojími pocitmi :) Dúfam, že sa páčilo ;)

My nails | update

Sun, 29 Apr 2012 23:08:09 +0200

Tak ste sa dočkali. Toto je pravdepodobne moja ľavá ruka. Áno ľavá :D. Pod perexom nájdete aj pravú a ešte jednu-dve špeciálne fotky, na ktoré som hrdá :) K nechtom. Ide o trochu extravagantnejšiu francúzsku manikúru, určite ste to už spoznali :) Možno vyrobím aj návod len s inou farbou a keď budem mať nové laky tak tu určite niečo také bude. Fakt budem musieť založiť rubriku tutorials :D.. Pod perexom teda nájdete viac fotiek ;)

Pravá ruka..:D :) trochu sa mi nevydaril ukazovák :D Tak a teraz už tie fotky :) Oco doniesol od babky 30ročný foťák a ja ako maniak to musím využiť. Bohužial už nefunguje. BTW to je ten čo vyplúva fotky :D

A teraz tá druhá ktorá je úplne naj! :)

Budem rada ak to okomentujete, sami ste chceli fotky tak tu sú :) Snažím sa byť teraz aktívnejšia, tak dúfam že sa to oplatí :)

Avatars | miscellaneous

Sun, 29 Apr 2012 18:55:07 +0200

Konečne nejaká grafika. Myslím, že pre dnešok už som toho pridala dosť, ešte vás však čakajú fotky mojich nechtov, včerajší výtvor. Poviedky. To je ťažká otázka. Nápadov mám teraz plnú hlavu a rysuje sa mi tam niečo úplne nové, dej TK mám premyslený už minimálne mesiac. Ale tak priznajte sa, kto čítal štvrtú časť? Uväznená sa vám zrejme páčila, a aj to mám premyslené :) Maximálne v utorok z nej pribudne tretí diel. To len tak aby sa nepovedalo že si to neplánujem :D

Kto by chcel použiť avatary nech uvedie jasný zdroj! To je ikonka alebo funkčný odkaz :)

Hairstyles 0.1

Sun, 29 Apr 2012 13:16:12 +0200

Konečne niečo iné

Sat, 28 Apr 2012 16:59:17 +0200

Konečne niečo nové, aj keď to tu asi nebude dlho, ale aspoň niečo. Stáe to tu ide dole z kopca. otázka ale je, aký je ten kopec vysoký. To ma teraz vôbec netrápi. Na blogovanie nemám vôbec chuť, a nezmenil to ani tento layout. Potrebovala by som sa vypísať, ale nechcem to sem vešať. Fansite som ešte stále nerozbehla, pravdepodobne som niekomu šlohla názov ktorý chceli ale ani to ma nezaujíma. Asi ste si všimli, že teraz ma naozaj nič nezaujíma.

Dúfam že sa vám layout páči (to ma trochu zaujíma).

Ešte by som vám chcela trochu poradiť, ak máte suchú pleť tak zoberte normálny kuchynský alebo olivový olej a dajte si ho v primeranom množštve na tvár. Fakt to pomáha. Myslela som si, že mojej presušenej pleti už nič nepomôže tak som zapla mozog a napadlo ma niečo fakt mastné. Olej. jednoduché však?.. Ak si nechcete zamastiť vlasy tak si ich vypnite dozadu a dávajte pozor. Olej vám tak ľahko z rúk nepôjde tak si ich aspoň poriadne vytrite uterákom. Nechajte si to pôsobiť celý deň, na noc.. Kedy máte čas. chvíľku trvá kým sa vstrebá, ale stojí to za to :)

Dnes som si ho drbla aj na vlasy, znie to divne, ale mastnota ich chráni. Večer si to zmyjem a musím skonštatovať, že som konečne prišla na iné myšlienky. A ešte sa pochválim, dnes som si konečne upratala, viem kde čo je aj bez bordelu. Len je to ešte trochu šok keď vkročím do izby a ten stôl sa leskne a neleží tam skicár (A3), ktorý zaberal skoro všetok priestor..:) Dnes si spravím ešte nechty a odreágujem sa..

Niekedy je lepšie tváriť sa že sa nič nedeje, ako stresovať všetkých naokolo.

To je jeden veľký fakt, ktorý sa nezmení. Ale jedna vec je ešte dôležitejšia, a to je to, že pred sebou nič nezakryjete a raz sa to aj tak prejaví. Takže ja si na to počkám a potom skončí táto prechodná doba.. neviem ako ju vlastne nazvať.. Kašlať už na to :)

Potom pridám možno fotky, že čo som si spravila na nechtoch, povedzte si či to mám vyfotiť ;)