My creations
Friday at 15:24 | Mel
Keď som sa konečne zobudila, bola som celá dolámaná a zapáchala som po tej fľaši.. Bolela ma hlava a moc som si ani nepamätala prečo som si tak vypila. Keď som sa trochu prebrala otvoreným balkónom, hneď mi to začalo dochádzať.
Šla som do kúpeľne, že hodím sprchu a všetko bude znesiteľnejšie, ale podarilo sami tak spraviť si zbytočné nervy. Kúpelku okupoval mamin nový spolubývajúci. Henry absolútne znemožnil použitie zrkadla, takže už som fakt nechápala. Potrebujem vlastnú kúpeľňu..
1. may 2012 at 8:32 | Mel
Zobudila som sa trochu predčasne, vlastne oveľa skôr ako včera. Sheila určite ešte spí. A bude ešte minimálne 4 hodiny..
Keď som si zháňala čo-to na jedenie bolo takmer 6 hodín ráno. Za 11 minút. Super, dnes by mala dojsť mama aj stým neznámym, mnou nevítaným hosťom. Už len pri pomyslení na to som sa zožierala zvnútra.
30. april 2012 at 12:00 | Mel
Šťastný. To je jedno slovo, ktoré ťa práve charakterizuje. Zatiaľ čo ja klamem samu seba, že mi tak veľmi nechýbaš a že ti to prajem, byť s nimi. Ťažko sa to píše a ťažšie hovorí. A najťažšie je povedať to tak, aby to nebolo poznať. Aby nebolo poznať že mám slzy na krajíčku. Už dlhšiu dobu mám pocit, že to ide s nami dolu vodou. V noci nespím. Áno, práve som použila notoricky známu vetu, ktorú ľudia berú ako metaforu. Ale teraz neklamem. Skús niekedy zvážiť, či ma neraníš, kým mi niečo povieš. Možno máš pocit, že to čo robíš je správne. Výsledok sú však úplne nesprávne veci.
9. april 2012 at 21:17 | Mel
Spalo sa mi výborne. Vlastne až podivne dlho. Prečo? No jasné, matka nie je doma.
Cítila som sa ako dobitý pes, aha veď som zaspala oblečená. Pozrela som sa na seba. Moje pohodlné béžové tepláky sa mi zdali ako zdrtená kôpka čohosi, čo ani nepripomínalo tepláky. Podprsenka sa mi pomaly, ale isto zarezávala do ramien a do chrbtu. Mala som chuť ju strhnúť a chodiť zabalená v niečom jemnučkom a nevinnom, myslela som si, že si tú sviňu už na seba nedám. Čo už keď som bola taká ospalá.
Po konštatovaní pocitov som sa vybrala do kúpeľne. Konečne som si daa sprchu. Včerajšie doplňovanie choreografie bolo zo mňa výraze cítiť. Odkedy som ja také prasa?
Na raňajky o 11:21 som si zohriala druhú polovicu pizze, ako inak zo včera. Vzhľadom na to že veľa po spánku nezjem som odložila poslednú štvrťku do chladičky a zostali mi dva kúsky s kukuricou, šunkou, syrom a olivami.
Vyvalila som sa na sedačku a pomaly som tlačila potravu do seba.
7. april 2012 at 21:24 | Mel
Znova ma zobudil matkin vreskot. Skoro ako každé ráno. No aj tak to neočakávate, keď spíte a zrazu vám niekto preruší ten spokojný spánok. Ešte rozospatá som sa vyhrabala spod deky a prešla sa do kúpeľne. Väčšinou tam smerujem každé ráno. Poriadne si namočím ksicht a hneď som prebratá dvojnásobne - krikom mamy a vodou.
Volám sa Renee. To by vám zatiaľ malo k môjmu bežnému životu stačiť. Žijem len s mamou, otca nepoznám. Každé ráno mám zaručený budíček - mamu kričiacu do telefónu na nejakú bezbrannú osobu. Ľutujem tých ľudí, ktorí pre ňu pracujú.
Niekedy sa necítim ako bežný človek. Ťažko povedať či kvôli nej. Mám veľmi veľkú fantáziu a občas sa dokážem nad niečím zamýšlať aj hodiny. Za necelé dva mesiace budem mať narodeniny. Sladkých šestnásť.
Možno dostanem nový notebook, iphone alebo nejaké prekvapenie. Rozhodne mi nič nechýba. Okrem jednej veci. najradšej by som dostala viac pozornosti. Možno mám bezproblémový život, ale nemám základné ľudské potreby.. Každý človek predsa potrebuje pozornosť. Aj samotári potrebujú pozornosť. A ja nie som samotárka.
29. march 2012 at 21:34 | Mel
Pod perexom nájdete najprv originál z čoho som to odkreslovala. Predloha a môj výtvor sa docela líšia, ale to uvidíte aj vy :D Nezľaknite sa :)
18. march 2012 at 19:31 | Mel
Všeci traja obyvatelia plážového domčeka sa zobudili dosť neskoro na to, aby sa to dalo nazvať ešte ránom. Luke vstal okolo obeda. Šiel skontrolovať pláž, akoby to bol jeho pozemok. Vlastne do tejto nepríjemnej situácie si myslel, že je. Nebo malo takmer bielu farbu, more skrývalo vrak auta akoby tam ani nebol ale na piesku sa stále váľali dve palmy.
8. march 2012 at 12:10 | Mel
Na tmavej oblohe sa leskli hviezdy. Ticho rušili iba slabé vlny a pofukujúci vánok. Bol odliv. V lese za plážovým domčekom bolo hrobové ticho.
Miestami vám to mohlo pripadať strašidelné, no vládol tu pokoj. Veľká ručička budíka ukazovala na šestku. Mála ukazovala na trojku.
Bolo pol štvrtej v noci a Christina s Lukom pokojne spali. Čas sa vliekol pomaly. Desať sekúnd by vám pripadalo ako minúta.
25. february 2012 at 21:25 | Mel
Christina mala pripravené dve malé šálky, do jednej z nich práve sypala kávu. Na stolíku hralo malé rádio a horeli tam dve sviečky.
22. february 2012 at 14:25 | Mel
Pozeral sa ako spí. Ako sa jemne myká a odstrkuje od seba paplón, akoby bol nepriateľ. Hladkal ju po líčku a pozoroval ako sa pousmieva.
19. february 2012 at 20:25 | Mel
The Key
Zachcelo sa mi písať a napísala som úvod a aj prvú časť tohto príbehu, ktorá je pomerne riadne dosť dlhá, teda bude takže vám ju sem šupnem asi na dve časti :D Zatiaľ si môžete prečítať tento skvost číslo jedna, tak zvaný úvod do príbehu, ktorý by vám mal napovedať čo vás čaká v najbližších dieloch :) Dúfam že sa vám bude príbeh páčiť, získa si u vás miesto a budete radi čítať nové diely, ktorých bude možno menej alebo možno viac. Možno spravím viac sérii ak sa to u vás chytí, kto vie :)
17. february 2012 at 14:16 | Mel
názov príbehu by bol The Key.
_____________________________
edit/14:23/: rubrika už je pridaná :)
Tento článok zatial nemá rubriky, a to z jediného dôvodu, ešte som ju nevytvorila.. Rozhodla som sa že začnem asi na trvalo písať nejaké príbehy časom možno aj poviedky.. Alebo príbehy na viac častí :) Samozrejme ak sa mi v tom nebude dariť tak to sem dávať nebudem.. :D Takže zatial len taký malý oznamík :)
Inak som si všimla že už nejako nekomentujete keď je pauza s inspirations.. Áno je ľahké pozrieť si obrázok s vecami a potom komentovať typom: To tričko je bombové!..
A potom mám na článku 20 podobných komentov..:/
Bohužial tí s ktorými som si písala také dlhšie komenty nielen k článku tak tí už niesú takí aktívni alebo majú hiatus :/ Potom sa nudím..:D Asi budem spriatelovať len s tým kto sem chodí často a píše k veci aj odveci a nie dvojslovné komentáre :)
V spriatelení nejde len o odkaz.. to je forma spoznania sa a keď si tí dvaja ludia potom rozumejú tak už je to kamarádstvo na nejakej nižšej úrovni :D O tom by som mohla písať donekonečna :)
