darling update!



SONS

- súťaž o najlepší style! Prihlásiť sa môže každý :) Info a prihlášku nájdeš TU!

I'm sorry..

29. may 2012 at 16:58 | Mel |  Diary
Ako viete v poslednom čase je toho na mňa nejako moc.. No nejako.. už by som to rada neriešila.. do tohto chaosu sa mi ešte aj pokazil počítač ale už dnes by sme mali mať akú-takú náhradu.. to zas bude niečo.. mám tam všetko.. pripravených pár fotiek mojich dlhých nechtov a tak podobne.. Jednu hotovú animačku s okom..o.o

Mrzí ma že tu teraz nemôžem moc byť, ale asi je to tak lepšie.. V panta rhei už majú tretiu časť mojej milovanej anjelskej ságy.. :/ Všetko je s ním spojené... druhú časť mi daroval k prvému výročiu..


Potrebovalo to nejaký obrázok aby som potlačila slzy.. čomu sa ale čudujem je fakt že som si zatiaľ inak ako psychicky neublížila.. Sľúbila som mu to.. Nie je vec, ktorú by som pre neho nespravila.. Ale teraz už vlastne prečo? Už nebudem ustupovať..


Chcela som trošku viac slobody vo vzťahu..
On chcel byť somnou čo najviac (každý deň)...
Ustúpila som, trochu som to ľutovala ale nakoniec sa mi oplatilo byť s ním tak často..

Ustupovala som aj v tom čo robiť so sebou.. Líčenie, vlasy, obliekanie sa..
Nevešala som na net fotky, ktoré nechcel aby videl niekto iný okrem neho.. Akoby trebalo na každú fotku napísať venovanie (táto ide na facebook, táto je len pre teba, táto ide všade.. )

Teraz chcel on trochu viac voľnosti vo vzťahu.. Niečo také ako som chcela predtým ja.
Ale nikdy sa neopýtal čo chcem ja..

Ja som ho v tomto poslednom mesiaci potrebovala vidieť každý deň.. Som na ňom stále závislá.. a nerobilo mi problém ustúpiť.. Je to fakt dosť sprosté.. Nezamýšlala som sa nad ničím.. Povedala som si že má pravdu keď hovoril že nám to zlepší vzťah.. Menej hádok, viac romantiky..

Zase som ustúpila..

Potom to už išlo celé dolu vodou.. Nevideli sme sa každý deň.. ale nebolo to lepšie.. Bola som z toho smutná a skúsila som si zvyknúť si na to.. Vyplniť nejako ten čas kedy niesme spolu..

Začínalo sa mi v tom dariť, zvykala som si pomerne rýchlo.. Vo štvrtok (24.5.'12) prišiel za mnou.. zobrala som ho na zmrzlinu a vlastne sme boli len vonku, potom chvílu u mňa.. Bol to úplne iný deň, znova mi to prišlo že sa to vracia na správne kolaje..

Bohužial, zase sa mi potvrdilo, že keď sa vo vzťahu cítim veľmi dobre, je to len z mojej strany.. a potom príde úder..
Inak povedané, po smiechu býva plač..

A tak to je.. Od soboty nebol deň kedy by sa mi nechcelo plakať.. niekedy to stihnem skryť, potlačiť.. ale niekedy tie slzy s radosťou pustím, pretože sa mi nehorázne uľaví..

Človek môže dôverovať len sám sebe, a ja som sprostá naivná a dôverčivá, ak si myslím že môžem dôverovať aj niekomu inému.. Myslieť si že niekoho poznám.. a zrazu... Ou, takže predsa ťa ešte nepoznám.. dva roky sú na to fakt málo..

Potom v piatok (25.5.'12) som dostala krámy.. Ako vždy zas meškali.. mali dojsť v pondelok ale 4 dni hore-dole..

Ani nie.. môžem byť rada že som vstala keď bola mama doma a že staršia sestra nešla do školy.. Inak by som sa možno neprebrala.. Odpadla som od bolesti, a potom som asi ešte polhodinu skuvíňala na gauči.. na prázdny žalúdok som si šupla jeden panadol feminu a mama našla komunistický termofor..

Musím uznať že komunistické termofory sú skutočne kvalitná vec..

Neviem koľko som spala ale zdalo sa mi že ma budia každých desať minút.. Mama do mňa niečo hučala.. asi len nahlas hovorila ale pre mňa to proste bolo hučanie.. Zamrmlala som jej nech už drží hubu.. Doslova.. proste človek chce od bolesti radšej umrieť a ona sa vypytuje úplné blbosti.. Nemám ťa posunúť? nechceš piť? nechceš jesť? si tu? dám ti vyššie nohy?!..

Asi tak otázky tohto typu..

Do obeda sa situácia upokojila a hlava sa mi netočila.. Bola som dohodnutá ísť s kamoškou von.. tak som teda šla.. Popritom mi volá druhá kamoška že stratila necht a spolužiak jej ho zašliapol..

Ok.. dorobím jej ho.. šli sme teda domov keď sme sa stretli.. Kúsok od domu som mu zavolala že či by neprišiel..

Boli sme viacmenej dohodnutí že keď už môžem chodiť tak že prídem k nemu.. Ale vzhľadom na to že mi bolo zle som už sa dlhšie vonku flákať nemohla. Bola som rada že ma mama pustila von.. Kamošku som nevidela poriadne dlho, a teraz sa mi aj potvrdilo že sa v nej nemôžem nikdy sklamať..

Jednoducho tá osoba vie vždy podržať nech sa deje čokoľvek, a za to jej aj ďakujem lebo viem že to tu asi bude čítať..:)

Keď sme ale volali tak povedal že je unavený a že je neskoro (bolo pol siedmej). Vyhovoril sa že keby som zavolala o takej piatej že by ešte došiel.. Potom mi úprimne povedal že už sa mu nechce.. Vzala som to..

Potom som došla domov dorobila som kamoške necht, odprevadila som ju, najedla som sa a bola som na kompe.. Vtedy ešte fungoval..

Večer asi o takej 23:00 som si šla lahnúť.. Sestra bola ešte na note takže mi to trošku sťažovalo zaspávanie.. Asi o trištvrťe na dvanásť som šla po mobil. Vedela som že ho poteším keď ma bude počuť a dúfala som že sa mi ľahšie zaspí keď ja budem počuť jeho.

Áno, potešil sa a aj ja som sa potešila že ho počujem..

Hneď ako prvé sa ma spýtal že kde som.. no doma som, kde by som bola??.. Spýtala som sa ho to isté..
Povedal že je vonku... s bratrancom a jedným idiotom.. potom spomenul ešte spolužiaka.. Dopočula som sa že tam možno bola aj tá kamoška čo som jej dorábala necht.. čo ma zarazilo že o tom neviem..

Bola som trochu dotknutá, mne povedal že je neskoro, ale potom kludne hovoril že tam došiel o jedenástej a že to už ani nemohol vypýtať mňa ku zvončekom.. No nie, nemohol ..

Potom sa ma spýtal takým vážnejším tónom že ako vnímam náš vzťah.. že čo by som menila a blbosti.. Už vtedy som vedela že je zle.. Ako vždy som len počúvala čo hovorí, ale vôbec sa mi to nepáčilo.. asi za minútu som začala plakať ale nechcela som aby to vedel, tak len potichu.. potom som ale musela prehovoriť takže to asi spoznal..

Ďalej hovoril veci, ktoré sa mi stále viac nepáčili.. Ani netuší ako sa ma to všetko dotklo, ako ma každé nevhodne použité slovo zmiatlo a lámalo..

povedala som že mu dám sestru.. tá len chytila mobil a zložila.. Kým tak ale spravila tak zrejme stihol počuť moje vzlyky.. Potrebovala som sa vyplakať a vysmrkať..

Môj plač počula aj sestra do vedľajšej izby a došla za nami.. Pýtala sa že čo sa stalo.. keď sa mi podarilo sa ukludniť tak som jej ako tak vykoktala že sa so mnou asi chce rozísť a rozplakala som sa ešte viac.. Doniesla čokoládu, škoda že bielu, ale dala som si. Ďalšiu chvílku som sa ukludňovala.. už bolo po polnoci..

Zatiaľ som sa zmohla napísať len sms.. pochopila som z toho že chce pauzu, či koniec.. pauzu už sme raz mali a nevydržala vôbec.. Ale on mal namysli inú pauzu.. povedal že by netrvala mesiac, ani dva.. možno rok, možno dva.. To ma dostalo.. To akože dva roky pauza a potom šup? budeme spolu? prišlo mi to dosť nelogické.. Ešte posledné čo sa ma stihol spýtať bolo že to vlastne môžem celé nejako ignorovať a trápiť sa s ním ďalej a byť spolu.. vedela som že by sa viac trápil on ako ja.. ale potom by som sa trápila viac, lebo on by sa trápil.. potom dal druhú možnosť že to teraz skončíme a dáme tomu vzťahu čas..

Tak som si vybrala druhú a napísala som že je koniec, nazavala to po jeho, že tomu dáme ešte čas.. on to ale pochopil asi inak.. Pochopil to tak že som chcela definitívne skončiť..

Asi je to tak teraz najlepšie.. Síce ho stále ľúbim a stým nič neurobím.. doniesol mi arafatku (27.5.'12). To vtedy som na neho hádzala falošné úsmevy len aby si myslel že som v poriadku..

Keď som ho ale objala tak sa to vo mne všetko zase zlomilo.. všetko čo som si myšlienkovo vybudovala.. všetko tvrdé opevnenie spadlo a na mňa sa lial smútok .. Stihla som ale odísť skôr ako by sa dostavili slzy a videl by ma..

Došla som k výťahom a tam som spustila vodopád.. nastúpila som do výťahu a zastavila som ho. Utrela som si slzy a upokojila som sa.. potom som výťah zase spojazdnila a rozmýšlala som či sa mu chcelo aspoň trošku plakať..

Deň predtým (26.5.'12) by sme oslavovali ďalší mesiac spolu.. tragický deviaty..
Rok aj deväť mesiacov presne..

Nikdy by som nehrala falošné pocity na niekoho koho milujem.. Keď som bola smutná vždy som mu to dala pocítiť.. rovnako aj hnev.. Len on bol pre mňa nejasný a to som si myslela že mám z neho poskladnú rubikovu kocku.. To on si poskladal mňa, ale zle..

Navrhla som mu že sa môžeme vidieť tak dvakrát do mesiaca, aby to nebolo až také ťažké.. Aj keď viem, že tým to bude oveľa ťažšie, lebo sa budeme rozprávať o tomto..


On by sa najradšej čo najskôr vrátil.. Možno by som bola zase taká tupá a šla do toho.. Povedala som že už neustúpim.. a to niečo znamená.. Každopádne si to nechám všetko vysvetliť osobne, aby som vedela či bude treba ustupovať alebo či na to vôbec nemá právo..

Predsa mi to mesiac tajil a ten štvrtok.. nechápem ako to dokázal tak uhrať.. pamätám si to ako včera a je to jeden z najkrajších dní pre mňa.. ako pre neho to netuším.. ale keď na mňa musel hrať farbu tak asi nie moc dobrý..

Každý človek má nejakú masku..

A tým by som ukončila tento článok.. Konečne som sa vypísala.. Je to pre vás niečo ako príbeh podľa skutočnosti, písaný v prvej osobe.. Trochu zložitý ak ste ešte nikoho neľúbili a neobetovali niečo vzťahu.. Dúfam, že vás nikdy žiadny chalan takto nezraní.. Teraz sa cítim prebodaná pravdou že som žila v klamstve... Hoci len mesiac.. cítila som to a on to vždy nejako zatĺkol.. len potom to z neho vyletelo.. :/
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Dadusha Dulce Dadusha Dulce | Web | 29. may 2012 at 18:01 | React

Neviem, čo ti mám na to napísať... veci ako je mi to ľúti ti nepomôžu, nepoviem ani, že čas to spraví, lebo to nikto nevie... Prajem ti len, nech sa z toho dostaneš. Možno to bude trvať kratšie, možno dlhšie, neviem... poplač si, ako vidím, uľaví sa ti vďaka tomu. Ešte je to čerstvé, ale želám ti, aby si sa z toho naozaj dostala... myslím, že si urobila dobre, že si zvolila tú druhú možnosť, teraz to síce tak nevyzerá, ale pauza na dva roky? Akože si mala naňho 2 roky čakať? A čo keby ste si dovtedy našli niekoho iného? Ok, nejdem to tu riešiť, len vedz, že stojím pri tebe a ak aj budeš neaktívnejšia, chápem to... Potrebuješ sa dať dokopy a ja ti želám, aby sa ti to podarilo a aby si teraz bola obklopená ľuďmi, ktorí ťa podržia a vytiahnu znovu hore...

2 Catherine Vamp Catherine Vamp | Web | 29. may 2012 at 18:02 | React

něco podobného se mi stalo,před měsícem jsem se rozešla s klukem a dneska jsem ho potkala,vše se mi vrátilo..

3 nikoleta. nikoleta. | Web | 30. may 2012 at 10:27 | React

nechápu HO. proč ti to dělal? Možná schválně? byli ste spou hodně dlouho to ano.. Něco ti tady napíšu...
Já jsem byla s Filipem 3 roky. Tři dloouhé roky. O prázdninách 2011 jel kamsi na dovolenou, tuším s tetou do Španělska. A co já bych dělala doma že?! Tak sem se domluvila s holkama a chodili jsme na koupaliště, a tak. Jednou jsem šla s Lucikou (kamarádka) a s Markem ven. Lucika potom musela odejít a s Markem jsme byli ještě venku. Někdo mu řekl, že nás spolu viděl. Filip dojel dřív, chtěl jít ven. Nechápala jsem proč dojel dřív.. Došla sem za ním a on na mě začal řvát, že sem DĚVKA. jo, prostě ječel "Děvko". a pořád. Když sem mu řekla, co dělá a proč sem jako děvka, řekl mi, že se mnou končí. To byli zrovna moje narozeniny. A on to věděl. Na moje narozeniny mi dal KONEC'. týden se neozval a potom mi zavolal s tím, že mě miluje a hrozně ho to mrzí. Byli jsme zase spolu. Proč sem byla tehdy tak blbá a "přiijala" ho zpět?.. V zimě '11 jeli s klukama na hory na Ještěd. Na facebooku se objevili nějaké fotky a mezi nimi i on s kamarádama jak KOUŘÍ. KOUŘÍ, zděsila sem se. Nikdy nekouřil, nikdy nešel cítit kouřem, jen mu někdy smrděly věci kouřem, ale jinak ne..  Vymlouval se na to, že byl s klukama v hospodě a kdesi cosi.... A já mu věřila. Zeptala sem se Kristýny (jeho kamarádka a spolužačka) jestli kouří. S klidným výrazem odpověděla že JO. Jak dlouho? Nevěděla jsem co říct.. Ona řekla, že asi 2 roky určitě. Nechápu jak sem mohla být tak naivní a slepá. Napsala sem mu, že s ním končím ať nezjišťuje důvod, že ju to může být jasné.. Napsal mi, že sem DĚVKA a že je to beztak kvůli tomu, že sem ho PODVÁDĚLA. konec. toto sem nevydržela. Vymyzala sem ho ze života, facebooku, mobilu, všeho.!

-- promin, že sem se tak rozepsala, ale musela jsem ti říct ZASE SVŮJ příběh, který máme asi podobný s těma koncema. Rychle se vzchop, doufám, že už ti do života nepoleze.. :-)) takže se měj krásně a promiň za ten sloh" ikdyž to nění tak dlouhé.. I když.. Nemusíš to číct, jak chceš.. Musela sem se vypsat, je mi líp.. aspoň o kapičku.. měj se nádherně Mel:*

4 Andrej Szabo-Szanadi Andrej Szabo-Szanadi | 30. may 2012 at 14:46 | React

Nikoleta a ja dúfam, že nikdy nenájdeš toho pravého. S nádherným srdcom ako som si ja o sebe hovoril. Čo mi je docela ľúto. Ja som jej nikdy vo vážnych veciach neklamal ja som jej nikdy hrubé slovo nepovedal, ja som ju nikdy neudrel. Nikdy som to nemal v pláne ani, pretože viem ako sa chovať k dievčaťu ktorú mám rád. Naopak ona okrem klamania robila to všetko mne. Ale ako tak mi to dosť vadilo ale veľa krát som jej hovoril aby prestala takto so mnou robiť, že si to neprajem. Aj tak sa to i keď málo ale opakovalo. Nuž som si zvykol. Ja som jej síce zakazoval ale to pretože viem aký je dnešný svet aký sú dnešný poviem tak muži. Týmto spôsobom som jej dal najavo žiarlivosť, zároveň to, že som sa o ňu dosť bál. Tak je logické, že napr. fotky s výstrihom si nemá zverejňovať. Áno, zakazoval som jej aj farbenie vlasov, robila to docela často a vždy iná farba. Bál som sa o jej vlasy. Pretože sú to chemikálie a proste to dosť ničí vlasy. Chcela napr. aj pierc do nosa, nie na nos tak aby ste chápali, dovoliť som jej to dovoliť nechcel pretože to by na nej podľa mňa vyzeralo hrozne. A proste chcem aby sa mi páčila a nedávala si do nosa ten vyjebaný kov. Áno aj ja som mal kedysi myšlienky, že si dám na obočie. Ale potom som si povedal to je pičovina ten pierc. Pretože naozaj je, kaziť si 100% krásu s týmito vecmi. Ja som mal tiež chyby a dôležitou chybou bolo to moje správanie k nej. Časom som bol lenivý ísť za ňou atď a to k naozajstnej láske nemôže byť. Ďalšia vec, bol som strašne a mám to po otcovi žiarliví. Aj keď som chcel dôverovať nuž nešlo mi to, moja vrodená chyba. Kvôli jakej budem mať vo vzťahoch problémy. Proste bolo toho kopec. Nechcel som ju trápiť. A zas na mňa kričte dievky. Nechápete nič, tak vám poviem. A čo tam "MEL" písala, že chcem sa jej vrátiť späť je čiastočná pravda, ale nie úplná. Po tom všetkom sme mali telefonáty a v jednom z nich som jej povedal, dobre rozhodni sa ako chceš, ak má odmietneš ak budeš pripravená tak sa zabíjať nebudem, neboj sa. Budem musieť s tým žiť, predsa život ide ďalej. Ak má príjmeš tak budem rád a vďačný. Pretože by sa začalo všetko znova ale úplne niečo nové, iné a lepšie. Chýb som sa naučil dosť, mieniť opakovať ich nebudem. Nemám to za potrebu. Posledný krát tu napíšem ja niesom cigáň aby ste má hádzali do plynu či koša hneď. Ja som to chcel takto dobrom kvôli nej aby po čase to nadobudlo znova ale úplne nové a krásne. Myslím si, že prvý vzťah je najťažší a práve tam si človek zistí v čom má chybí, myslím, že ich som mal dosť a dosť som sa naučil či ponaučil. Takisto by som to čakal aj z jej strany, chyby mala taktiež dosť tak snáď by to už neopakovala. Je to celé na nej. Ako sa rozhodne ja som vám len chcel dať najavo i keď asi márne, že jeden vinovatí vo vzťahu nieje, obaja niesú dokonalí a majú svoje chyby. Je jasné, že aj na druhý krát chyby mať budeme pretože tie sú všade ale budeme si dávať pozor a lepšie vedieť reagovať atď. Takže to je všetko ja tu už nepíšem pretože je to aj tak na nič. Toto ak pochopíte budem rád ak nie tak ste tvrdé hlavy.

5 Amee Amee | Web | 31. may 2012 at 11:47 | React

Tak tento článok ma normálne dojal a to myslím vážne :/ pripomína mi to takisto trošku aj môj život. Tento článok som si čítala celý, ako aj skoro všetky ostatné a  spoľahnúť na mňa sa môžeš vždy ;) ako som sa aj ja x krát spoliehala ja na teba, lebo boli obdobia, kedy som na tom bola dosť zle :D škoda že sa nevídame tak často kôli škole a času a iným okolnostiam, ale jediné čo by som ti povedala je že sa musíš držať a ja viem že to zvládneš :)

6 Drew. Drew. | Web | 31. may 2012 at 15:06 | React

nevím co bych měla napsat , všechno jsem ti k tomu napsala v minulém článku , věř mi já to chápu ... taky jsem měla vztah , milovala jsem ho jako nikoho jiného nemiluji a ani snad milovat schopná nebudu ... dala jsem tomu všechno a po roce mi řekl , že je konec , přes ICQ ... napsal , že jsem hnusná a divně se chovám a , že on už je s někým jiným tak ať se přes to přenesu ... začala jsem brečet , plakala jsem každou volnou chvíli , pořád na něj myslela , vrhala toužící a smutné pohledy , dotýkala se ho , ale on vždycky ucuknul a odešel za tou svojí novou . řekla jsem si v té době , že ho teda nebudu otravovat a totálně se uzavřela do sebe . jednou jsem se škrábla do ruky a hrozně se mi líbil ten pocit utrpení a krve , tak jsem to zkusila rozšířit a zvětšovat ránu . bylo to tak uvolňující . o týden později to bylo zahojené , ale mě se to tak líbilo , že jsem to začala dělat schválně , začala se jakkoliv sebepoškozovat a v léťe nosila dlouhá trička ba y to nebylo vidět ... řeknu ti něco co jsem nikomu neřekla , nikdy ( teď tu u té vzpomínky brečím ) celé minulé prázdniny jsem strávila v psychiatrické léčebně a léčila se ze sebepoškozování a anorexie . někdy když na ten stav a prostředí vzpomenu chce se mi to vrátit a nědělat takovou chybu . nikomu jsem to neřekla ví to jen má rodina a teď i ty . ani kamarádky ani nikdo . to všechno jsem udělala z lásky k nějákému induviduu , které mi řeklo , že jsem divná a hnusná . hlavně si prosím něják neubližuj , ty si možná myslíš , že když se jednou řízneš tak je to v pohodě , ale to není , věř mi bude se to opakovat a staneš se na tom závislá , je to něco tak ošklivého a bolestného , že ten kdo to neprožil nic neví . kdybych to někomu řekla možná mi ani neuvěří anebo si ze mě začne dělat sradu . buď silná a vzdoruj mu . ono to za pár týdnů samo přejde .. vím , že teď je to jako konec světa , jako kdyby jsi byla bez smyslu života , ale to přejde. buď s přáteli , choď ven , nakupovat , cpi se doma sladkým ... mluv o tom se ségrou , třeba ti poradí a pomůže .) za nějáký čas už ho budeš brát jako každého jiného kluka , jako vzduch ... uvidíš to bude dobrý .) hlavně nebuď tak blbá jako jsem byla já ... vím , možná si říkáš ´proč bych to dělala  jsem snad blbá ? ´ to jsem si taky říkala při pohledu na ty lidi z internetu , kteří něco takového měli ... ale pak to najednou přišlo samo , ani nevím jak . prostě to tu bylo a něco se s tím muselo udělat ... buď silná ! ,) to zvládneš .)

7 nikoleta. nikoleta. | Web | 31. may 2012 at 19:39 | React

[4]: hej ty si myslím dobře na ranu že?:-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama