darling update!



SONS

- súťaž o najlepší style! Prihlásiť sa môže každý :) Info a prihlášku nájdeš TU!

The Key, third part

8. march 2012 at 12:10 | Mel |  My creations


Na tmavej oblohe sa leskli hviezdy. Ticho rušili iba slabé vlny a pofukujúci vánok. Bol odliv. V lese za plážovým domčekom bolo hrobové ticho.
Miestami vám to mohlo pripadať strašidelné, no vládol tu pokoj. Veľká ručička budíka ukazovala na šestku. Mála ukazovala na trojku.
Bolo pol štvrtej v noci a Christina s Lukom pokojne spali. Čas sa vliekol pomaly. Desať sekúnd by vám pripadalo ako minúta.


Na pokojne hladine z ničoho nič pristál čierny Jeep. Pohľad na pláž bol katastrofálny. Biely piesok bol špinavý od blata z lesa a z auta pri dopade vytiekol olej.
Stromy boli popadané krížom cez seba, niektoré vylomené aj s koreňmi, iné len zlomené. Auto malo narazenú kapotu a dosť sa z neho dymilo.
Z vodičovho okienka trčal použitý airbag. Budík teraz ukazoval, že je pol štvrtej aj dve minúty. Kto by to bol povedal, že za tak krátky čas sa také pokojné miesto zmení v, priznajme si, katastrofu.
Dve minúty po pol štvrtej už bola Christina hore a zase sa neuveriteľne bála. Luke, ktorého tento rámus tiež zobudil, hliadkoval v kuchyni skrčený pri okne a sledoval čo sa deje.
Z auta vystúpil muž v čiernom. Blížil sa k ich domčeku. Luke okamžite zatiahol záves a nakúkal iba cez štrbinu.
nemá to zmysel ísť to povedať Christine, zbytočne sa ešte viac rozruší. Uvažoval.
Čo ak je to ten psychopat čo sa im včera vlámal do domu a teraz si povedal, že sa tam dostane inak?
Podišiel ku dverám a skúsil či je dostatočne dobre zamknuté. Jasné, Christie zamkla na dvakrát. Cez dvere sa dnu nedostane.
Prešiel sa zase do kuchyne, odhrnul trošku záves a skoro dostal šok. Muž v čiernom stál pred oknom.
Bol celý zakrvácaný a potreboval pomoc. Rozmýšľaj Luke, rozmýšľaj. Už ho videl. Vedel, že tam niekto je. Bude sa snažiť dostať sa dnu.
Christinu už nebavilo čučať pod paplónom, potiť sa a plakať od strachu. Veď tam vonku môže byť niekto zranený. Alebo to môže byť zase nejaký psychoš.
Ozvalo sa klopanie na dvere. Za bieleho dňa by ste si pomysleli, že takéto slušné klopkanie môže byť len slušná návšteva, priatelia, rodina a podobne.
Ale aj nájomní vrahovia môžu mať elegantné a slušné spôsoby. Klopať mohol hocikto. Vrah alebo priateľ, s tým rozdielom, že priateľ by vás nezabil, vrah zrejme áno.
Luke mal pocit, že sú dvaja. Jeden pred oknom a druhý pri dverách. Znepokojovala ho predstava, že nejakí dvaja neznámi chlapi v čiernom si prezerajú ich dom a prechádzajú sa okolo.
Keby sa Christina pozrela zo spálne, že či tam niekto nie je a zbadala by ich tak by zomrela od strachu.
Ale Christie nie je taká bojazlivá ako sa zdá. Luke si to ani nevšimol, ale už dobrú chvíľu stála pri oblúku do chodby a pozorovala ho.
,,Niekto klopal" zašepkala.
,,Ja viem, počul som to. Myslíš že by sme mali otvoriť? Stala sa tu zrejme nehoda. Vo vode je nejaký čierny Jeep, sú tam popadané stromy a cez okno som videl nejakého zraneného muža v čiernom." odšepkal Luke späť.
,,Bojím sa Luke. Ale ak je niekto zranený tak by sme mu mali pomôcť. Určite nevedel, že tu nájde dom keď tu havaroval. Otvorím." Christina urobila krok k vchodovým dverám.
,,Počkaj Christina, radšej otvorím ja.." začal Luke, ale už bolo neskoro.

Christina otvorila vchodové dvere. Na hornom schodíku stála menšia solídna postava staršieho muža. Mal rozbité čelo a bol mokrý od vody. Prešedivené čierne vlasy nepohlcovali kvapky vody a tak mu voda z vlasov kvapkala na čierne mokasíny.
Mal oblečený smoking a aj keď bol mokrý bolo z neho cítiť silnú voňavku a brandy. Je neškodný, pomyslela si Christina a otvorila dvere o čosi viac.

,, Dobrý večer" muž v čiernom sa zasekol. očividne uvažoval nad tým, či mal povedať dobrý večer alebo popriať príjemné ráno.
,, To je jedno, aj vám." Christina pochopila čo sa mu asi udialo v hlave.
,, Volám sa Joe Braley. Žijem vo Washingtone. Som tu pracovne. Mal som nehodu. Prepáčte." povedal a tváril sa, že ho bolí hlava.
,, To je v poriadku, počuli sme hluk. Bývame tu sami, nikdy by nám nenapadlo, že niekto havaruje až takto z diaľnice." Christina sa snažila byť milá, aj keď nezakryla zhrozený výraz nad Joeovým rozbitým čelom.
,, Prepáčte že som vás vyrušil v takýchto skorých hodinách. Ani ja som si nemyslel, že tu nájdem civilizáciu. Nešiel som po diaľnici. Tu blízko je ešte staršia cesta. Zdalo sa mi, že na ceste je nejaké veľké zviera. Strhol som volant a už som nevedel čo sa deje."

Luke vopchal hlavu do dverí ,, Poďte ďalej" povedal a otvoril dvere dokorán ,, ja som Luke Flake a toto je moja priateľka Christina Lowreyová."
,, Ďakujem." Joe sa poďakoval.


Joe Braley nebol žiadny zločinec. Bol to právnik. Jeho kancelária sídlila v hlavnom meste USA, vo Washingtone. Bol to samotár. Býval na najvyššom poschodí v menšom byte v centre mesta.
Svojich klientov zastával väčšinou pri rozvodoch alebo súdení sa o majetok.
Za pár minút už Christina ošetrila Joeovi ranu na čele. Nebola príliš veľká takže ju netrebalo ani zašívať.
Joe vyviazol z ranou na čele, ktorá priveľmi krvácala. Bolo to jediné krvavé miesto. Mal však aj modriny a pomliaždeniny, no aj tak mal šťastie.

,,Za akou prácou ste pricestovali ak sa môžem spýtať?" Luke bol zvedavý. Sedel na sedačke hneď vedľa Christie ktorá Ošetrovala ranu na čele.
,,Cestoval som za jednou staršou dámou. Chcela spísať závet a chcela zistiť či je všetko v poriadku." Joea práve zaštípala rana.
,,Žije tu niekde blízko?" zapojila sa Christie.
,,Asi tri míle severne odtialto. Vlastní veľké pozemky."
,,Často cestujete za klientmi?" Luke sa neovládol a musel sa vypytovať. Stále sa mu zdalo, že by mali o ňom vedieť viac.
,,Len občas dostanem takúto ponuku. Vycestovať sa oplatí za tie prachy."

Po tomto vyzvedaní už to Lukovi aj stačilo tak sa teda pobrali spať. Joe Braley spal v ich malej obývačke na gauči prikrytý dekou.
Christina a Luke si urobili pohodlie v manželskej posteli s veľkým paplónom a s vankúšmi. Schúlila sa mu na hruď veľmi verným a nežným spôsobom.
Kým zaspala tak ju hladkal po ramene a premýšlal koho to vlastne majú v dome. Kto spí na ich gauči?
Po hlbokých úvahách a premýšlaní konečne zaspal. Ručičky budíka ukazovali za sedem minút štvrť na päť.

KONIEC TRETEJ ČASTI
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Leňa. Leňa. | Web | 9. march 2012 at 14:08 | React

konečně sem se dočkala:):D ale , je to fakt skvělý'))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement