darling update!



SONS

- súťaž o najlepší style! Prihlásiť sa môže každý :) Info a prihlášku nájdeš TU!

The Key, fourth part

18. march 2012 at 19:31 | Mel |  My creations

Všeci traja obyvatelia plážového domčeka sa zobudili dosť neskoro na to, aby sa to dalo nazvať ešte ránom. Luke vstal okolo obeda. Šiel skontrolovať pláž, akoby to bol jeho pozemok. Vlastne do tejto nepríjemnej situácie si myslel, že je. Nebo malo takmer bielu farbu, more skrývalo vrak auta akoby tam ani nebol ale na piesku sa stále váľali dve palmy.

Podišiel teda bližšie k nim. Konečne by mal drevo na opravu tých člnov. Rozhodol sa, že si drevo obzrie viac. Pokúšal sa otočiť strom na druhú stranu, aby zistil či nie je vážnejšie poškodený. V tom sa z palmy začalo niečo kotúľať. Kokosy. Luke sa pozrel na druhú palmu. Tiež tam boli kokosy. Luke vždy uvažoval nad tým ako dať dolu aspoň jeden. Čierny Jeep ich sundal hneď niekoľko. ,, Máme zásoby, to je celkom fajn" povedal si Luke, schmatol čo najviac kokosov a mieril späť do domčeka.
Christina sa v posteli prebudila sama. Vstala o dosť neskôr ako Luke. Hodila niečo na seba a pobrala sa do kuchyne. Do jej obľúbenej miestnosti. Už z dverí cítila exotickú vôňu čohosi. Luke práve pripravoval niečo z kokosov a z ovocia, ktoré skladovali v chladničke.
,, Kedy si vstal?"
,, Asi pred hodinkou? Možno pred dvomi. Ako sa ti spalo zlatko?" Lukeovi sa práve podarilo urobiť dieru do prvého kokosu.
,, Celkom fajn až na ten nočný poplach. Ozaj kde je náš vzácny hosť?" Joe Braley už sedel na sedačke v čulom stave. Sledoval športový program, ktorý Christina ani Luke nepozerávali. Bol do neho totálne zažratý až kým sa Christina nevynorila vo dverách.
,, Dúfam, že nevadí že som si to zapol. Potrebujem sledovať výsledky ligy" Joe sa trochu červenal, akoby sa hambil, že si dovolil zapnúť telku u niekoho cudzieho.
,, To je v poriadku. Tento program nezvykneme sledovať. Volali ste už niekomu?" Christinu zaujímalo riešenie situácie.
,, Ešte som nevolal, ale hneď sa do toho pustím."

Hneď znamenalo, že až keď skončí posledný zápas a dozvie sa výsledky. Keď Christina odišla zase do toho čumel akoby mu to dávalo energiu a zmysel života. Christina trochu upratovala spálňu a kúpeľnu. Luke zatial skúšal spraviť obed pre tri osoby zo zásob v chladničke. Treba ich niekedy aj minúť. V kuchyni to voňalo trochu zmiešane. V chladničke sa chladil dezert, ktorý Luke pripravil z kokosov, banánov a ananásu.
Ako prvý si teda vychutnali dezert. Po menšom odpočinku si zase pochutnali na Lukeovej špecialite z lososa. Krátko po obede Joe konečne zavolal odťahovku. Nehodu nebolo nutné vyšetriť s políciou. To bolo celkom šťastie, pretože tunajších vyšetrovateľov by ste nechceli stretnúť. Odťahovke chvíľu trvalo kým sa dostala na miesto činu. Konali však rýchlo a šikovne takže večer už patril domček zase iba dvom zaľúbeným.
Táto noc bola oproti tej predošlej dosť pokojná. Christina mala opäť pocit bezpečia, no už bol v niečom iný.
Mesiac sa kolísal tesne nad hladinou číreho oceánu. Voda mala v tomto čase nerozlúštiteľnú moc, ktorá dokázala zatajiť každé tajomstvo. Napríklad aj to, že ešte pred pár hodinami tu vyťahovali z vody čierne auto. Teraz to vôbec nebolo poznať, ani podľa vody, ani podľa piesku, ktorý už vietor stihol uhladiť.
V nasledujúce ráno už vo vzduchu bolo cítiť, že leto sa pomaly tiahne ku koncu. V tento deň sa Luke pustil do opravy člnov. Christina si šla skoro ráno zabehať do blízkeho mesta. Späť sa vracala s nákupom a pokojnou chôdzou. Po jej očakávanom návrate bol už jeden čln opravený a Luke dokončoval druhé veslo.
Spoločne vyložili nákup a naraňajkovali sa. Keď už sa začalo stmievať vychádzali ruka v ruke z domčeka. Jediným zdrojom svetla boli malé svietniky pripevnené na drevenom člne pre dve osoby a lampášik v Christininej ľavej ruke.
Vydali sa na romantickú večernú plavbu člnom nevediac kam. V člne boli prichystané aj deky v prípade zimy. Luke to naozaj starostlivo pripravil.
V takomto pomerne rušnom a stereotypnom období nezaškodí malé nočné osvieženie. Keď Christina nasadala do člna a prechádzala na svoje miesto na kraji člnu bola celá vysmiata a šťastná, že konečne môže uniknúť trochu od reality, že za pár týždňov sa bude musieť späť do Walesu za povinnosťami. Keď nasadal Luke loďka sa trochu viac potriasla a prevážila sa na Lukeovu stranu, takže Christina bola hneď o čosi vyššie.
Plavili sa asi polhodinu. Ešte nemali príležitosť preskúmať si takéto vzdialenejšie okolie pláže. Za obzorom domčeka sa nachádzal maličký ostrov, možno tak pre jeden-dva menšie domy. Bola tu strašná tma. Aj po tme ale Christina zvládla vystúpiť na ešte jemnejší piesok ako majú pri domčeku a Luke vytiahol čln ďalej od brehu aby im ho náhodou neodplavilo.
Na tomto ostrovčeku sa konala tichá prechádzka dvojice, ktorá by určite nečakala nasledujúce udalosti. Písať ich osud nie je práve najľahšie, no myšlienka je myšlienka.
Ako sa tam tak prechádzali, narazili na palmu ohnutú tak, akoby na nej celé dni niekto vysedával. Sadli si a ňu teda aj oni. Bol to veľmi šťastný párik. Takmer nikdy sa nehádali, ale občas si nemali moc čo povedať. No niektoré chvíle ako táto si nevyžadujú ani najkratšie slovíčko. Nevyžadujú si dokonca ani vyznania lásky. Keď si v jase mesiaca ticho hľadíte do očí, tie pohľady sú kominikáciou samy o sebe. Oči častokrát vycítia a povedia viac, ako dokáže rozuzliť mozog a jazyk. Práve v tejto chvíli sa Christinine oči začínali viac lesknúť. Čo napovedá tento lesk Lukeovi? Čo ak to nie je obyčajný lesk, ale začínajúce slzy?
Jej oči sa leskli čoraz viac, zreničky sa žužovali a rozširovali, dych sa zrýchľoval a srdce bilo prudšie ako inokedy. Úsmev sa jej pomaly strácal z pier.
Zrazu sa Lukeova ruka presunula z Christininej tváre na ramená a potom sa Christia ocitla v jeho náručí. Bolo to jediné bezpečné miesto, ktorým si mohla byť vždy istá.
,, Čo sa deje Christina?" jednou rukou ju stískal a druhou hladkal na temene.
Hladil jej jemné svetlé vlasy a nechápal čo sa jej stalo. Chcel sa jej votrieť do pokožky ako vírus a nájsť jej najslabšie miesto. Potom sa premeniť na liek a pomôcť jej čo najrýchlejšie aby sa už nemusela trápiť. Ale Christina neodpovedala. Spýtal sa jej to podobne ešte pár krát, ale stále neodpovedala. Nespoznával ju. Toto nemohlo byť to usmievavé dievča, ktoré sa vedľa neho chúlilo v noci pod paplónom.
,, Christina?" pýtal sa jej to už naozaj posledný krát.
Bol pripravený ju zobrať na rukách až domov, do plážového domčeka.
,, Poďme domov" Christina konečne prehovorila, no nebola to moc užitočná odpoveď. No Luke bol rád, že znova počul jej hlas. Bol to jej hlas, no keď prehovorila akoby patril niekomu inému.
To Lukea ešte viac strašilo, ale snažil sa nemyslieť na to, že by mohla byť niečím posadnutá.
Do člna nastupovala sama, bez pomoci. Usadila sa na to isté miesto ako predtým a pozerala na dno člnu, potom doprava a doľava, úplne tupým pohľadom.
Približne v polovici plavby sa z nej ozvalo nech Luke zastaví. Tak teda zastavil. Nevedel prečo chcela aby zastavil.
,, Tam na tom ostrove som mala zlý pocit."
,, Z čoho zlatko? Bojíš sa mi to povedať?"
,, Nechcem to vysloviť na hlas" Christina uhýbala pohľadom, no na koniec mu pozerala priamo do očí ,, mala som zlý pocit" zase sa odmlčala a bolo vidieť, že ju štve to čo ide práve povedať ,, z teba."
Luke nechápal čo má tento rozhovor znamenať. Hneď si to vysvetlil zle. Bol nahnevaný ale nechápal prečo. Mal chuť sa hodiť do vody a trochu sa schladiť.
,, Nevysvetľuj si to hneď zle, prosím ťa, nie." Christina rozpoznala jeho zúrivú mimiku takmer okamžite.
,, Nevysvetľuj si to tak ako si myslíš, že som to myslela ja, keď nevieš ako som to myslela." táto zložito jednoduchá veta na neho zabrala.
Mala pravdu. Nemusela mať zlý pocit z neho, ale z niečoho čo s ním súviselo a bolo by zlé aj pre neho. Nechal ju teda rozprávať. Jej monológ bol docela zdatný na to, aby naň niekto len tak argumentoval. Luke neargumentoval, len pozorne počúval a hnev ho rýchlo opúšťal.
,, Luke ja sa o teba bojím. Nechápem prečo ale mám taký pocit, že by sme tu nemali byť. Bojím sa, že ťa stratím. A ver mi, že ja ťa nechcem stratiť. Len mám zlé tušenie. Veľmi zlé tušenie." Zahryzla si do pery a znova sa jej oči zalievali slzami. ,, Zlatko poďme odtialto rýchlo preč."
Luke znova poslúchol a snažil sa dostať ich čo najrýchlejšie k brehu. Vzduch okolo nich sa rýchlo ochladzoval a začínalo pršať. Hladina sa začala búriť a veslá neboli účinné. Christinie obavy sa začali napĺňať.
Schúlila sa k Lukeovi a strašne plaklala. Luke ju držal v náručí a takmer tiež plakal, pretože už cítil čoho sa Christina bála. Už bolo všetko nemožné. Boli priďaleko od brehu a aj od ostrova. Rozbúrená hladina ich odnášala stále ďalej, niekam mimo. Posledné slová, ktoré si povedali bolo: ,,Milujem ťa" a rozúčili sa posledným vášnivým, ale ich najsmutnejším bozkávaním. Prišla vysoká vlna, po ktorej sa čln nebezpečne zakolísal.
Luke držal Christinu tak silno až ju to muselo bolieť a Christina plakala čím ďalej tým viac, že to muselo bolieť Lukea. Boli v takom silnom objatí, akoby nemali v pláne nikdy pustiť jeden druhého. Akoby chceli vytvoriť svojou láskou a energiou záchranu z tohto studeného pekla. Posledná vlna prevrátila čln, pretrhla ich objatie a zničila akúkoľvek nádej na prežitie. Nad hladinu sa už nevynorili.

KONIEC ŠTVRTEJ ČASTI

Dalo mi to dosť zabrať, tak to prosím tak okomentujte. Dúfam, že sa vám príbeh páčil. Možno to tak vyzerá, ale toto nie je koniec, teraz to práve len začína! nenechajte si preto ujsť ďalšiu časť :)
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Nejby* Nejby* | Web | 30. april 2012 at 17:03 | React

wow! úprimne ti poviem, že keď som to začala čítať, tak som si povedala, že do piatich sekúnd to vzdám, lebo ja dlhé veci nerada čítam, ale tak som sa do toho začítala, že to mám prečítané... som hrozne zvedavá na pokračovanie! je to fakt skvelé!!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama