darling update!



SONS

- súťaž o najlepší style! Prihlásiť sa môže každý :) Info a prihlášku nájdeš TU!

Najhoršia hodina v mojom živote

13. november 2011 at 18:06 | Mel |  Diary
Nebudem písať prečo sa to stalo, z akých dôvodov ani nič podobné.. Stalo sa! Ani nechápem či má tento článok význam keď neprezradím všetko.. neprezradím to preto, pretože viem že ten človek by si to mohol prečítať. Dnešok je naozaj odporný deň. Nedela... nenávidela som nedelu odkedy som musela chodiť s babkou na omšu do kostola a tam sa na mňa ten trafený farár vyškieral akoby som bola postihnutá alebo čo. Som ateistka a som na to hrdá.. A aj keď som pokrstená .. a čo?! Krst je len o tom že vás dajaký trtko v rúchu poleje vodou keď to nechcete.. preto tie deti tak revú..


K téme.. Toto by mohol byť dvojhidinový článok..
Dnes som chcela ísť na prechádzku.. Prejsť sa, nechať si hlavou prejsť všetky myšlienky, plány, ilúzie, nároky, proste všetky moje možnosti... Možnosti týkajúce sa minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Znie to ako nedosiahnuteľný cieľ však?
Bohužial, miesto prechádzky som si spravila horúci kúpeľ. Čvachtala som sa vo vode a rozmýšlala som o svojich problémoch a citoch.. O mojom správaní a dôvere.. O vernosti.. O šťastí.. O svete.. O budúcnosti.. A potom o realite...
Krutý úder však?
Za môjho pobytu vo vani som mala zapálené sviečky a raz za čas som sa uvedomila, že len sledujem tieňe, ktoré vrhajú na zelené kachličky. Zelená. Ukľudňujúca farba. Alebo iritujúca.. Keby boli červené tak by som sa absolútne nesťažovala...
Veď červená je taká krásna provokatérska farba, že iná ju nemôže predstihnúť ;).

Som blázon.. Za prvú polhodinu máčania sa v horúcej vode som kvôli mojim myšlienkam asi 4krát plakala.. hrozné ako sa ja dokážem podceniť a znechutiť si samu seba.. Najradšej by som šla za mojou školskou psychologičkou.. Ale strápniť sa takto pred triedou? V žiadnom prípade... radšej to všetko v sebe uzamknem a budem sa hrať na šťastnú... Kiež by to tak mohlo byť a mohla by sm sa bezstarostne usmievať!

Prešla som si snáď všetky sebakritické teórie ktoré som o sebe kedy vyhlásila.. A prešla som si všetky urážky, ktoré mi kedy kto povedal.. nečakám, že ma niekto pochopí.. To je azda nemožné, pretože doteraz ma nikto dokonale nepochopil. Veď nič nieje dokonalé. Žiadny človek, žiadna vec, žiadny cit, žiadna schopnosť.. nič. Ani sny.

Keď už som pri snoch tak sa mi sníval taký nechutný sen, takmer nočná mora, akoby z oka vypadla príbehu knihy, ktorú som čítala. Nemala by som toľko čítať.. Teda, nemala by som tým knihám tak veriť, a vžívať sa do úlohy hlavnej postavy.. No niekedy mám pocit, že len pri čítaní knihy som tá, o ktorej sa točí celý dej, celý svet, všeci ľudia a udalosti..

Už riadne dlho som takýto dlhý článok nenapísala.. Možno sa zaň budem v budúcnosti hambiť ako pes.. A čo.. V budúcnosti už aj zabudnete, že tento blog existoval, budú iné problémy ako to koľko článkov pridáte a koľko ľudí ich okomentuje..

Keď si spomeniem na jednu konkrétnu vec, ktorá je pre vás anonymná a anonymnou aj zostane, znova ma v očiach tlačia slzy.. Nasledujúcu polhodinu vo vani som sa drhla ramená, a rozmýšlala som nad ďalšími vecami, skutkamia činmi, ktorých som sa dopustila.. na d priestupkami života, ktoré iste niesú tak hrozné ale zdajú sa byť ešte horšie.

Teraz ma napadá otázka: Čo so mnou bude?

Teraz nemôžem myslieť na všetky tie veci.. Nemôžem sa tu rozcitlivieť.. Radšej pôjdem spať, a budem skúšať či môžem zaspať po tom čo som spravila, či môžem bezstarostne snívať alebo ma zase prepadnú nočné mory a zobudím sa o tretej ráno.. Možno sa to zdá ako absolútne bezcenný problém, ale to len preto že som asi polovicu vecí zatajila..

Prajem pekný večer, Mel
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Ali :) Ali :) | Web | 13. november 2011 at 18:24 | React

Ako vidím,našiel sa človek podobný mne :) Ked dlho nad niečim rozmýšlam...začnem sa podceňovať ako sa len dá,začnem plakať a ked doplačem tak rozmýšlam,prečo som vlastne plakala...
Netreba sa podceňovať :) a ako si aj napísala,nič nieje dokonalé...ani človek nieje dokonalý,až dokým sa do neho nezamiluješ :P :) a ty budeš pre neho dokonalá tiež :) ...
hmm,otázku "čo so mnou bude?" si pokladá asi každý z nás...nikto nevieme čo s nami bude...vyrastieme,budeme mať rodinu...snád.. :) Neboj,nejako bolo,nejako bude :) Hlavne sa nepodceňovať! :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement